"Neuveríš ale bol to Luke!" celá bez seba tu predomnou poskakovala.
"Aaaaa...dúfam že sa ti aspoň pozdravil?" zvedavá a prekvapená som sa jej spýtala.
"Ánoo" odpovedala.
Nič som neodpovedala od toho veľkého návalu radostných informácií. Len po 5 minútach že vrieskame od radosti na chodbe v škole. A ešte k tomu zvonilo!
"Nathalie veď zvonilo rýchlo!!" čo najrýchlejšie som to povedala.
"Dúfam že tam učitel ešte nebude" vylakane povedala Nathalie.
Vošli sme do dverí spolu aj s Lukasom. Učiteľ tam bol!
"Terez Castrová a tvoja parta. Kde ste boli?!" Učiteľ sa dozvedal so zvýšeným hlasom.
"B-Boli sme ešte na chodbe" koktala som ani sama neviem prečo.
"To nieje ospravedlnenka! Žiacke si prosím" Arogantne odvetil učiteľ.
"A-Ale..." stále som koktala.
"Žiadne ale. Okamžite si sadnite vy traja!!" skočil mi do reči.
*Po Škole*
"Nejdeme k nám?" spýtala som sa Nathalie a Lukasa.
"Hej môžme" povedali naraz.
"Anooooo Lukas ide k nám!!" Bia bola celá bez seba.
"Počkajte zvoní mi mobil" povedala som.
"Ano mami?"
"Ahooj. Ideš domov?"
"Hej idem. Aj Bia"
"Dobre mám pre teba prekvapenie"
"Dobre teším sa"
Típla som hovor.
"Kto to bol?" spýtala sa Bia zvedavo.
"Mama. Má pre mňa ževraj prekvapenie" povedala som.
"Áno?! A aké" Spýtal sa Lukas zvedavo.
"To neviem ale tonevadí. Aj tak o 15 minút sme doma" povedala som nadšene.
*O 15 minút*
"Som doma mamí" zakričala som cez celý dom.
"Dobre poďte do obývačky" zakričala aby som ju počula.
"Ideme" povedala som.
Vošla som do obývačky a mama sedela na gauči. Na stole bola nejaká biely papier. Sadli sme si všetci do jedného.
"Tak čo to má byť za prekvapenie?" zvedavo a hlavne nedočkavo som sa spýtala.
"Ráno som volala s otcom. A hovoril že pojdeme bývať do Anglicka za ním"povedala mama. Vypadala ako keby bola tiež prekvapená.
"Č-Čože?" mala som ústa do veľkého O.
"Áno. Tešíš sa?" zvedavo sa spýtala.
"Jasné že hej. Ale čo s Lukasom a Nathalie? Ja ich tu nechať nechcem" vystrašená ale aj štastná som sa spýtala mami.
"No oni by mohli prísť cez aké koľvek prázdniny" odpovedala.
"To je dobrý nápad" odvetila som. Jasná vec že im to nevadí. Oni radi za mnou budú chodiť len im budem chýbať.
"A kedy odchádzame?" spýtala som sa
Taaaak máte tu troška krátku story :) neskôr bude daľšia
