"Lalalaaaaaa" bolo počuť z kúpeľne ako sa Lukas sprchuje.
"Potichšie! Nepočujem telku!" zakričala som mu cez jeho "nádherný" spev.
Už som len videla Lukasovu hlavu ako vykúka z dverí.
"Lepšie?" spýtal sa nahý Lukas.
"Hej"
"Nemáš začo" žmurkol na mňa a zavrel dvere.
Začala som upratovať izbu lebo za 30 minút by mali prísť. Na zemi boli stále tie veci zo včera. Musela som sa nad tým pousmiať.
"Na čom sa tak smeješ?" započula som Lukasov hlas za mojim chrbtom.
"To by si chcel vedieť čo?" lakomo som mu odpovedala.
"Raňajkyyy!!!" zakričala mama z kuchyňe.
Zišli sme dole a na stole nás čakali toasty a čaj.
"No čo tešíš sa?!" spýtala sa ma mama.
"Na jednej strane hej a na druhej nie" odpovedala som.
"Neboj prídeme ťa navštíviť" povedal Lukas s plnými ústami.
"Ďakujem" odpovedala som a pousmiala som sa.
Lukas sa na mňa len pousmial.
*O 10 minút neskôr*
*klop,klop* "niekto klope idem otvoriť" kričala som popri tom ako som bežala dolu schodmi.
"Ahooooj" povedala Nathalie.
"Ahojtee,podďte dnu" odpovedala som.
"Ahojte" pozdravil sa Lukas.
Išli sme hore do izby. Oni si zložili veci.
"Pozreme si nejaký film?" povedala som a pozrela sa na nich.
"Môžme" povedala Nathalie.
"Len nie hororr, len nie hororr" bolo počuť od Lukasa.
"HORORR!!!" vykríkol Luke.
"Ok mne je jedno môžme!" odvetila som.
"Pomoooc!" povedal Lukas vystrašene.
Vybrala som CD s nápisom hory majú oči .
"Môže byť?" spýtala som sa.
"Ano!" zapištal Luke.
Zapla som to a išla som si sadnúť na posteľ k ostatným. Lukas už bol schovaný pod perinou. Oni dvaja boli ňou len zakritý. Čo len začal ten film Lukas sa už bál. Pritiahla som si ho k sebe. A pritúlily sme sa k sebe.
*po dopozeraní filmu*
Pozrela som sa na hodinky a bolo 11:35.
Za 3 aj pol hodinky nám letí lietadlo. Ja už som si dávno zbalila kufor. Len som ho ešte skontrolovala pretože mama mi zbalí aj sveter ktorý uplietla moja babka. A to ja vážne nechcem.
"Za 30 minút ideme na letisko" smutne som odvetila.
"Budeš mi chýbať Terez" povedal Lukas a objal ma čo najsilnejšie a dal mi pusu.
"Dúfam že saa stretneme čo najskôr" povedala Nathalie so slzamy v očiach.
"Ahoj budeš mi chýbať" povedal smutný Luke.
Nevydržala som to a začali mi padať slzy. Všetci traja ma objali a ja som ešte raz objala každého.
"Ľúbime ťa Terez" povedali všetci traja naraz.
Všetci 3 odchádzali so slzamy v očiach a ja som tak isto zatvárala dvere.
*O 30 minút neskôr*
"Terez poď už lebo nestíhame lietadlo!" zakričala moja mama zdola.
"Už idem!"
Zišla som dole aj s taškou od notebooku v ruke, s mobilom,tabletom a s 2 kuframi. Jeden mi držala ešte mama. Áno mám toho veľa.
"Terez poď už do taxíka" zakričala Bia s taxíka
*na letisku*
"Tak a sme tu!" povedala mama.
"Tešíš sa Bia?" spýtala som sa jej.
"Áno a moc!!" povedala nadšene.
Daľšia part je tuuuu
