Syn Galaxie ✔

Tajomstvo trojokého

04.

Tajomstvo trojokého

Na prístavnej planéte Geen

Geen sa neustále menil. A napriek tomu vždy pôsobil rovnako. Stále ten istý čulý ruch, tisíce rôznych tvárí, stovky jazykov a nekonečné množstvo užitočného i neužitočného tovaru. Veci sa menili, stvorenia sa menili, no atmosféra bola totožná. Vždy.

Odkedy som nastúpil na loď Sankta Alicia, ubehla už nejaká doba. Bolo to pred niekoľkými evmi, keď ma Kapitán našiel v prístave a zobral si ma aj s malým wolpom so sebou. Odvtedy som podrástol aj ja a aj môj ryšavý spoločník, ktorý dostal meno Mäm, po temnej planéte na kraji galaxie. Už ani jeden z nás nie je taký krpatý a nemožný. Stali sme sa plnohodnotnými členmi posádky Sankta Alicie.

„Pôjdeš sa pozrieť po nejakých čepeliach," povedal mi Kapitán, keď som si zastal vedľa neho. „Ale to sa trocha uprav."

Zamračil som sa na svoju vyťahanú károvanú košeľu, ktorá trčala z ťažkých gatí; tie mi zas boli veľké a mal som ich niekoľkokrát ohnuté, aby som ich za sebou neťahal. „Azda nepôsobím dosť dôstojne?" nadvihol som obočie a ohol som ruku, aby na mňa Mäm mohol bez problémov vyskočiť a usalašiť sa mi na pleci.

„A jeho si tiež ber," kývol mi. „Berú ťa s ním vážnejšie."

Uškrnul som sa sám pre seba a prikývol som. Už som pochodil značnú časť galaxie, no ešte som sa nestretol s nikým, kto by mal skroteného wolpa. Vo všetkých stvoreniach som takto vzbudzoval akýsi vyľakaný rešpekt. „Máte nejakú presnú predstavu?" spýtal som sa Kapitána.

„Nechám to na teba. Dostaneš nejaké mariany a sám uvidíš, na čo ti z toho vyjde. Už nie si taký malý fju, mal by si vedieť vybrať zodpovedne."

Nadšene som prikývol. Už som sa neraz zúčastnil obchodných rokovaní. Či už po boku Kapitána, alebo niekoho iného z lode. Vždy sa mi to nesmierne páčilo a stále mi sľubovali, že čoskoro si to môžem vyskúšať aj ja. A teraz bola tá realita na spadnutie.

„Kúp si nejakú aj pre seba," poradil mi Kapitán a ukázal na meč, ktorý mi visel po boku. Bol malý a krátky, kedysi ideálny, no teraz by už potreboval vymeniť. „Tento je už krátky a Nyx je ešte stále cez tvoje miery."

Pri spomienke na krásny čierny meč sa mi rozbúchalo srdce. Kapitán mi ho daroval už dávno, ale ešte stále som s ním nevedel poriadne fungovať. Mal dlhú čepeľ, ktorá ma ťahala do strany a zrejme som si musel ešte zo dva-tri evy počkať, aby mi bol tak akurát.

Kapitán vytiahol zo svojho dlhého kabáta kožený mešec s peniazmi a podal mi ho. „Padaj sa prezliecť, máš čas do večera. Potom odchádzame."

Prikývol som a upaľoval som do kajuty, o ktorú som sa delil s ďalšími piatimi členmi posádky. Zo svojej truhlice som vytiahol tú najlepšiu zelenú košeľu akú som našiel a zakasal som si ju do nových gatí, ktoré som si kúpil len pred niekoľkými dňami. Nakoniec som si z malej kôpky oblečenia vzal aj červenú šatku a uviazal som si ju okolo hlavy, až mi z vlasov bolo vidieť len bledý trčiaci cop. Väčšmi reprezentatívny som nedokázal byť.

O krátku chvíľu som si už vykračoval umelými ulicami Geenu a z každej strany kričal nejaký obchodník svoje ponuky. Väčšinou hovorili geenčinou, najzaužívanejším jazykom galaxie, ale občas som zachytil aj útržky dhaakovčiny, gyárčiny, či rôzne dialekty. Ešte som bol obklopený členmi našej posádky, keď mi Besouro do ucha zavrčal, nech sa ani neopovážim stratiť peniaze, ktoré mi Kapitán dal. To som v pláne ani nemal a bol som si istý, že k tomu ani nedôjde. Mešec som totiž uviazal na krk wolpa, ktorý si hovel na mojom pleci a nepekne zaprskal na Besoura. Ani on ho nemal rád.