Syn Galaxie ✔

Jaskyne Luny

09.

Jaskyne Luny

Na planéte Luna

„Uvoľnite laná!" zakričal som. Môj hlas sa odrážal na paluby lode ako nekonečná ozvena. Visel som na sieti a hľadel som na planétu, na ktorú sme mali namierené. Bola jednou z tých väčších, no väčšina z nej nebola obývaná.

So Sanktou Aliciou sme sa na nej zastavili každý rok, ale väčšinou sme ostávali len v prístave a v domčekoch, ktoré boli v blízkosti mól. Vedel som, že Kapitán s Lunčanmi uzavrel trvalú zmluvu a nosil im nelegálne získané kamene, ktoré sme zbierali hore-dole po galaxii.

Za posledný ev sa toho však veľa zmenilo a my sme sa začali sústreďovať na oblasť okolo Lafu. Bolo všeobecne známe, že práve tam sa nachádzajú tie najkvalitnejšie kamenné úlomky a tie Lunčania potrebujú. Nebolo mi jasné, čo s nimi robia, no Lunčania boli známi svojimi komplikovanými technológiami a svietiacimi kameňmi, ktoré ťažili v lunských jaskyniach.

Keďže tento ev prebiehali obchody medzi našou loďou a planétou Luna nadmieru dobre a dodali sme im takmer dvakrát toľko nákladu ako zvyčajne, pozvali nás na oslavy, ktoré sa konali dvakrát za ev. Volali ich Luminare fest. V preklade to vraj znamenalo niečo ako slávnosť svetla. Tieto oslavy mali v celej galaxii dobré meno a označovali sa za jedno z najúžasnejších osláv, aké existujú. A predsa akosi ostávalo tajomstvom Lunčanov čo presne sa na daných oslavách deje.

Tvory, ktoré sa ich zúčastňovali, sa z nich neustále vracali učarovaní, spokojní a šťastní. Ale aby povedali, čo sa na nich dialo? To sa nikdy nestalo.

Preto posledný týždeň panovala na palube zvláštna atmosféra. Posádka bola zvedavá, natešená a čo dodať, aj poriadne nadržaná. Ženy z Luny sa nikdy nenechali núkať a naša loď nezakotvila v prístave na dlhšie ako jednu noc už vyše pol roka. Stále sme brázdili vesmír a vyhýbali sme sa všetkému kontaktu s planétami – pokiaľ teda nešlo o obchody.

Najskôr som tomu nerozumel, no jeden večer som vďaka sluchu Cyclopiána započul rozhovor v podpalubí. Cítil som sa kvôli tomu zle, ale na druhej strane som bol vďačný.

„To Wolpe. Tá jeho kamarátka, tá Dhalia. Zomrela."

„Čo?" skríkli traja naraz.

„No," natiahol ten, ktorý vysvetľoval. „Ja som to nevidel, ani nič. Ale nevideli ste ako sa vrátil z Geenu naposledy?"

Ostatný mu dali za pravdu. Musel som uznať, že po rozhovore s Dhaakom som sa cítil trocha lepšie, ale v konečnom dôsledku stále hrozne. Kým som došiel na loď, ešte trikrát ma prepadol plač, hoci som sa ho snažil potláčať. Potom som rovno zaliezol do malého skladu v najviac odľahlej časti lode a nevyliezol kým neprišiel čas na odchod. Oči som mal ešte stále opuchnuté a správal som sa... no, divne.

Nikto to neriešil, aspoň sa o to snažili. No Kapitán ma do troch hodín zatiahol do jeho súkromnej kajuty a vytiahol zo mňa, čo sa stalo. Odpovedal som mu prosto – Leneliie zabili. Zdalo sa, že z toho pochopil. Bol som si istý, že to z neho posádka vytiahla, ale neriešil som to. Bol som rád, že to nemusím každému vešať na nos osobne.

„Takže," pokračoval ten mudrc a bol som si takmer istý, že ide o Hansa, „prišiel späť zničený, lebo všetci dobre vieme, že okrem nej nemá nikoho mimo posádky."

„A čo tí Gyídári? Mne sa zdalo, že s nimi vychádza."

„Pravda," povedal tretí hlas a ja som vedel, že je to Mist. „S Citzerovou rodinou si rozumie a v poslednej dobe sa s nimi celkom stretáva."