Syn Galaxie ✔

Lov s nečakanou korisťou

12.

Lov s nečakanou korisťou

Okolie Lafu

Všetko sa zmenilo.

Ako plynuli dni, tak sa postupne zliali do týždňov, mesiacov a napokon prešli celé evy, počas ktorých došlo k niekoľkým zásadným zmenám.

O bitke pri Lafe sa začalo šepkať v každom kúte galaxie. Stala sa z toho legenda skôr, ako stihli niektoré mŕtve telá vychladnúť. Hovorilo sa o hrdinstve, o zrade... o veciach, ktoré v skutočnosti ani neboli prítomné. Bol to len krvavý fľak na bielej plachte galaxie. A predsa sa o ňom spievali ódy, z ktorých sa mi dvíhal žalúdok.

Ale malo to aj svoje pozitíva.

Sankta Alicia prekvitala. Zrazu s nami každý chcel uzavrieť obchod, pretože sme sa z ničoho nič stali najsilnejšou pirátskou posádkou, ktorá brázdila vesmírne vody.

Lunčania nám poslali siete, ktoré sme rozostavili okolo Lafu, pretože: „Keď je po Chernovi, už vám nemá kto kradnúť naše drahocenné súčiastky. Dúfame, že z toho budeme mať toľko profitu koľko nás to stálo." Lunčania boli obchodníkmi dušou i srdcom, no keď nám odovzdávali konštrukcie, zdalo sa mi, že sú radi, že pripadli nám a nie niektorej inej posádke.

Ich konštrukcie sme pripevnili do tesnej blízkosti tmavej strany Lafu len o týždeň neskôr. A na ten ďalší sme už museli ísť siete vyprázdniť, lebo praskali pod mohutnými kameňmi, ktoré sa za nich zachytili. V živote som nevidel toľko peňazí, koľko nám za ten náklad dali Lunčania.

Loď prosperovala aj v ostatných sférach a preto sa Kapitán rozhodol, že je načase trocha expandovať. Z jeho prvotnej myšlienky som nebol nadšený, no musel som uznať, že mala niečo do seba.

Po tom, čo sme porazili Cherna, sa niekoľko tvorov z jeho posádky chcelo pridať k nám. Niektorých sme prijali, niektorých nie. Všetko vlastne záviselo od toho, či sa boli ochotní podrobiť našim pravidlám.

Akokoľvek, hoci sme pri bitke utrpeli straty na životoch, do niekoľkých týždňov nás bolo na lodi viacej, ako kedykoľvek predtým. Povedal by som, že nás bolo priveľa.

Preto Kapitán vytiahol z neznámeho skladu, o ktorého existencii som dovtedy netušil, starú zaprášenú loď. Jej renovácie trvali týždne, no stálo to za to. Loďka bola menšia ako Sankta Alicia, no vďaka tomu rýchlejšia. Nové plachty na nej žiarili bielobou a vysoko nad nimi sa vynárala vlajka s wolpom v strede. Loď dostala pomenovanie Sankta Anna.

Jej posádku tvorili z veľkej časti tvory z bývalej Chernovej posádky, no dostalo sa tam aj niekoľko nováčikov a aj zo dvaja veteráni z našej lode.

Sankta Anna dlhé mesiace brázdila vesmír v našich pätách, no po istom čase si Kapitán povedal, že im môže veriť, vymenoval im vlastné kapitána – ktorý sa však stále zodpovedal nášmu Kapitánovi – a začal ich posielať na rôzne cesty. Občas im robil spoločnosť aj on, len aby sa uistil, že nezačnú vystrkovať rožky, no zatiaľ sa zdalo, že všetko funguje ako má.

Avšak teraz bol Kapitán tiež na ich lodi, vybavoval nejaké záležitosti a tak ja ako jeho prvý dôstojník, som mal na starosti chod Sankta Alicie. Niekoľkokrát ma tá česť už postihla, no ešte nikdy nie vtedy, keď sme mali ísť k Lafu a zdvihnúť siete na palubu.

Ich mechanizmus bol komplikovaný aspoň natoľko ako drahý, preto sa nikto nečudoval, že som z toho mierne nervózny. Našťastie som však svojej posádke dôveroval a bol som si istý, že sa postarajú o to, aby to ani tentoraz nedopadlo katastrofou.