Syn Galaxie ✔

Gyídári vyjednávajú

06.

Gyídári vyjednávajú

Na prístavnej planéte Geen

Občas som mal pocit, že čas na lodi jednoducho zastavil. Všetko sa dialo v jednej veľkej rutine ako v nekonečnom kruhu, z ktorého sa nedá vystúpiť. Bolo to jedno kolo bez konca, ale i bez bočnej uličky. Na lodi som miloval všetko – prácu, stvorenia, atmosféru. A vyhovovalo mi to ako chlapcovi pre všetko, ktorý raz za čas dostane zmysluplnejšiu úlohu a inokedy robí, čo mu práve pridelia. Vtedy som mal pocit, že sa všetko hýbe dopredu, nikdy nič nie je stereotyp a každý deň môže priniesť niečo nové.

Ale pred dvoma týždňami došlo k incidentu, ktorý sa podpísal na celej posádke. A tak i na tom, čo za úlohy kto zastával.

Pred dvoma týždňami sme nakladali tovar v prístave na Geene. A Besouro, prvý dôstojník, čiže najdôležitejší muž hneď po Kapitánovi, sa zaplietol do menšej ruvačky s wolpami. Čo dodať, nedopadol najlepšie. Jeho oči sa stále regenerujú a vzhľadom na to, koľko mu ich chýba, to zaberie nejaký ten čas.

V skratke, Kapitánovi neostalo nič iné, než prehodnotiť úlohy jednotlivých členov posádky. Viacerí z nás dostali nové úlohy, ktoré sú prioritou pred všetkým iným. A vďaka Sakovi, ktorý sa Kapitánovi zmienil o mojom úžasnom zraku, trčím takmer každú chvíľočku v koši na hlavnom stožiari, nad hlavou mi vlaje naša pirátska vlajka a ja hľadím na nekonečný obzor.

Vždy som sa rád pozeral na svetlá v diaľke, ktoré sa buď približovali alebo vzďaľovali. Minúty strávené pozeraním nikam často krát slúžili ako reštart a ja som mohol začať odznova, akoby ma nikdy nič netrápilo. Teraz sa relax stal prácou a ja som počas dňa aj noci sedel v košíku s Mämom. A tak všetko okolo toho stratilo svoje čaro.

„Piate mólo!" skríkol som nadol a Hans ostro zatočil kormidlom až som sa skoro prekoprcol.

„O chvíľu tam budeme," ozval sa skadesi spopod mňa Kapitánov známy barytón. „Zlez, Wolpe. Ideš so mnou."

Jeho návrh ma prekvapil, no nenamietal som. Už som sa tešil na to, aby som mohol vyliezť z lode. To som ešte netušil do čoho sa v ten deň zapletiem.

☠

„Nie som si istý, či viem o čom hovoríte," povedal úslužne vysoký Gyídár, ktorý sa nám predstavil ako Citzer. „Vlastne som si istý. Nemám poňatia o čo vám ide."

Citzer bol na svoj druh pomerne nízky. Nedosahoval ani výšku Kapitána. Ako každý Gyídár mal po celom tele perie a postavu vtáka – možno pštrosa –, pričom však hlava vyzerala väčšmi plazovito. Tam mal pierka také malé, až pôsobili ako hadie šupiny. Okrem toho mal slizké vlasy, tvár pretiahnutú ako nejaká jašterica a dve čudne zakrútené tykadlá. Jeho oči hľadeli do dvoch rozličných strán, vyzeralo to akoby škúlil.

Gyídárov som už niekoľkokrát videl. Často krát som chodil na ich planétu, pretože bola plná harabúrd, ktoré sa dali speňažiť. Len ste ich museli nájsť, pozbierať a predať na Geene. A práve preto, lebo bol Gyár samozvaným smetiskom, sa väčšina Gyídárov venovala obchodu. Na Geene boli na každom rohu, no chodili aj na iné planéty a predávali tak chúlostivejšie poklady.

„Nemusíš nám klamať, Citzer," prehovoril Kapitán a viac sa nahol k Gyídárovi. „Vieme, že ste nám ukradli zásoby z Gyárskych dokov. Moje kontakty potvrdili, že si v tom mal prsty – alebo perie, ako chceš – ty."

Citzer prevrátil očami, čo vyzeralo akoby mu šli vypadnúť. Celé očné buľvy sa mu pohli z jamiek. A začal vyrátavať na prstoch/perí: „Nemáš dôkazy. Nemáš motív. Máš len slovo nejakého blázna, o ktorého identite mlčíš. Vážne, čo odo mňa chceš? Aby som ťa prosil o odpustenie pre niečo, za čo ani prinajmenšom nemôžem?"