Nebol som nikým. Len chlapcom, ktorý sa túlal po galaxii. Stratený, bez rodiny, známych, milovaných. Bez domova. Potom ma našli oni.
A ja som v nich našiel to, čo mi vždy chýbalo. Rodinu, priateľov a ich loď sa stala mojim domovom. Spoznal som vďak...
V prvom rade - pardon za ten koniec :D :D viem, že je to oveľa otvorenejšie než ste zrejme čakali, ale od začiatku to malo dopadnúť práve takto. Prečo? To si hneď vysvetlíme
Syn Galaxie je súčasťou môjho malého vlastného vesmíru, ako ste si už určite všimli. Pôvodne malo ísť o jednu poviedku, kde by som sa aj ja sama zoznámila s Wolpem a tak aj s týmto svetom. Potom som si však povedala, že hej, však život vesmírneho piráta musí byť strašne cool, tak prečo to nerozvinúť? Tak teda vzniklo 12 častí, ktoré v tomto príbehu figurujú ako samostatné poviedky.
Ako ste si to možno uvedomili, Wolpe je súčasťou čohosi väčšieho. Pôvodne malo ísť o viac-menej vedľajšiu postavu trilógie s pracovným názvom Svetelný rok. Ten by mal - logicky - tri knihy: Prístavisko Geenov, Kráľovstvo Dhaakov a Domov Humaanov (ľudí).
Lenže sama som uznala, že začať bez nejakej prípravy sa vrhnúť na písanie vlastného vesmíru... asi by to bolo moc :D tak teda vznikol príbeh Wolpeho, v ktorom by posledná časť mala priamo nadväzovať na začiatok prvej knihy.
Ale tiež som si uvedomila, že Wolpe nám predstavil len jednu časť komplexného vesmíru, ktorá mi pomôže tak možno pri písaní prvej knihy. Preto je dosť možné, že v dobe nedohľadnej sa objavia ešte dve ďalšie takéto "zbierky". Jedna bude o Kimore, princeznej Dhaakov (Princezná Galaxie) a druhá o Anastasii, o dievčati zo Zeme (Dcéra Galaxie). Tie príbehy sa možno do akejsi miery budú prekrývať aj s príbehom Wolpeho, no len minimálne :D
Aby som nebola veľmi tajnostkárska, tak vám prezradím niečo aj o tej trilógii... Hlavnou postavou budú dvaja astronauti - Rayner Canaan a Saria Nikolajevna Reyansh (ak by to nebolo jasné, je to polo Ruska a polo Američanka :D). No títo dvaja mladí ľudia sa musia vydať do vesmíru preskúmať akúsi anomáliu na kraji nami známeho vesmíru. Až k nej dorazia, rozhodnú sa ju preskúmať aj mimo zaužívaný protokol, ale nastane chyba v systéme a oni padnú. Kam? To už vieme z poslednej časti Syna Galaxie :D
Teraz, aby som sa vyjadrila aj k môjmu milášikovi Wolpemu, dáme si k nemu nejaké fakty :D 1. Besouro mal mať v príbehu väčší priestor, ale okolnosti sa ho rozhodli vyšachovať, tak sa z neho stala len fakt vedľajšia postava :D 2. Kapitán mal mať trocha tvrdšiu povahu, ale hold, je to dobrák :D 3. Kapitán má tiež mnoho tajomstiev, na ktoré sme sa nedozvedeli odpoveď, ale možno v budúcnosti... 4. Sako v časti "Bitky pirátov nemajú šťastné konce" ovalil nepriateľa varechou. To bol vlastne nápad môjho brata, ktorý náhodou narazil na rýchlokresbu toho mameluka a povedal: "Ten musí dakoho zmlátiť varechou!" Občas má ten blázon aj dobré nápady :D :D 5. Toho sa vlastne týka aj to, že takú rýchlokresbu mám takmer na všetky postavy, alebo ak nie na postavy, tak na jednotlivé druhy určite :D (aj by som sa podelila, ale väčšina je obkolesená poznámkami, hups :D) 6. Ak by niekoho zaujímalo prečo Mäm stále sedí na pleci Wolpeho... tu je dôvod: (fun fact - mačka sa volá Líška; slovo wolp je odvodené zo slova líška)
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
7. Prvá časť Syna Galaxie bola zverejnená na moje meniny a posledná je na moje narodeniny... pôvodne to tak nemalo byť, ale po tom, čo som sa rozhodla pridávať časti sporadicky (cca každý desiaty deň), tak som si povedala, že to načasujem takto symbolicky :D 8. Syn Galaxie má možno na mňa minimálny počet častí, ale zo všetkých mojich príbehov zachytáva najväčší časový úsek. Wolpe sa dostal na loď ako cca 5 ročný a v poslednej časti mal cca 22 rokov :D 9. Meno Wolpe vzniklo zo slova vuple (rumunsky líška), ale keď som urobila takýto trik so slovom, neuvedomila som si, že som si nechtiac "požičala" meno psychiatra Josepha Wolpeho, ktorý žil v rokoch 1915 až 1997. Tento muž bol medzi inými známy aj so svojim experimentom na mačkách, ktorým dával elektrošoky vždy keď sa v určitej izbe pustili do jedenia, až mačky prestali jesť. Potom im začal dávať jedlo v iných miestnostiach a mačky sa postupne znovu naučili prijímať potravu. Učila som sa o tom v maturitnom ročníku, no úplne mi jeho meno vypadlo a keď som si túto zhodu uvedomila, skoro ma zhodilo zo stoličky :D :D
Neviem čo ešte dodať... Ďakujem každému, kto so mnou a s Wolpem prešiel túto cestu! Naozaj som vám vďačná a dúfam, že sa nevidíme naposledy! Buďte dobrí, seďte doma na zadku a ja kopnem do vrtule s Krotiteľkou! Ahojte!❤️❤️❤️
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
