My perfect stepbrother (on going)

ღ Chapter 14 ღ

*neskvor cez deň v škole*

Keď prechádzam cez chodbu k skrinke zobrať si veci na fiziku všimnem si že všetci behajú a šuškajú si niečo. Čo sa stalo??? Viberem si veci zo skrinki a bežím za babami do triedi. Omilom narazím do Molly.

"Čo si slepá?! Kebyže dneska neni špeci super deň tak by si za takéto správnie uvidela. Nateras ti otpúšťam." povie mi hnusním hlasom.

Potom ma zrazu ma chití za rameno a nečakane ma obíme. Chcem sa odtiahnuť ale do ucha mi zasičí že mám zostať na mieste.

"Y/N omggg. To je skvelé. A nezabudni. Dneska o tretej v nákupáku. Vela šťastia a vydíme sa dnes ok?" povie na ňu až moc sladkým a štebotavým hláskom a odíde. Po ceste mi ešte zakíva. Brrrr pfuj. Strasie ma.

Nechápem prečo to urobila. Otočím sa že konečne pojdem za babami do triedi. Potom si všimnem dvovod Mollinho čudného správania.

Na schodoch predomnou stojí Sam. AHA. Molly sa o asi snaží zbaliť ako každého pekného chalana na našej škole. Vraví sa že nepodlahnú jej iba teplí.

.
.
.

Prídem domov. Dnešný deň v škole bol otrasný. Takmer všetci sa neustále otáčali alebo hovorili, šepkali o Samovi. A samozrejme je Sam v rovnakej triede ako ja , a Molly sa na mňa stále kôli nemu vešá.

Dalej sa na mňa Tomas celý deň zase divne pozeral a nič mi nepovedal.

Kookie mi večer napísal že zajtra pride do školy. Čiže sa s nim stretnem ráno v buse. Jeeeeej. To super. Konečne ho uvidím. Veľmi mi chíbal. Idem do šatníku a viberem si pekné oblečenie na zajtra. Potom ešte počúvam hudbu a idem spať.

*na druhý deň*
(Utorok)

Dnes sme mali začínať v škole až druhovu hodinou. ALE pán Todd zistil že meškáme z učivom z fiziki čiže musíme prísť aj na prvu hodinu. U G H

Teraz som kludne mohla spať. Ale nieeee ja sa musím tlačiť v preplnenom buse. Ach jaj. Pozrem sa vonku oknom a všimnem si že toto je zastávka na ktorej nastupuje Kook.

Začnem byť velmi nervózná. Uf. Čo keď niečo pokašlem? Odtrhnem pohlad od okna a zistím že Kookie sa na mňa usmieva a približuje sa ku mne. Chudák. Musí sa pretlačiť cez takmer všetkých ludí.

"Ahoj."povie a príde ku mne.

Chvílu len tak vedla seba čudne stojíme keď sa ja rozhodnem urobiť prvý krok. Vyberiem si ruku z vrecka na mikine a pomaly sa načahujem za Kookovov rukov. On si to všimne a vloží moju ruku do tej jeho. Usmeje sa na mňa.

Ruka v ruke spolu vistúpime z busu. Všetci úplne všetci na nás čumia keď prechádzame cez školu. Všimnem si že si aj niečo šepkajú.

"Vidíš ju?! Fuj."

"Nechápem ako s ňou môže byť niekto takí pekný ako Jungkook."

"Bože fuj. Ona je taká škaredá."

"Určite to s ňou nemislí vážne."

"Aj tak ju zachvílu odkopne."

Ich slová mi ubližujú. Skloním hlavu dole. Jungkook si to všimne a pustí moju ruku. A potom ma pevne obíme okolo pliec a škaredo sa pozrie na hocikoho kto o mne niečo škaredé povie.