ღ Chapter 10 ღ

366 14 7
                                    

  "Jaaaaa." zakričim a hodím sa u Alex doma na posteľ. Konečne si môžem trochu odichnúť. Alex sa namne zasmeje a hodí sa na posteľ tieš.

   Išli sme autobusom. Pol hodini. Okhe? POL HODINI!!!! A tlačili sme sa vňom jak sardinki. Vedľa mňa sa postavil jeden típek ktorí strašne smrdel. No mislela som si že ma asi picne!

   Chvilu len tak ležime. Potom sa Alex zdvihne a ide nám urobiť kakauko. Keď príde tvári sa veľmi vážne. Ajaj. Toto bude pruser.

   "Som ti to zabudla povedať. Ale naši a aj moja sestra sú preč čiže sme úplne samé."

   "Omggggg. To je supeer."

   "Y/N vieš posledních pár dní vizeráš byť iná. Na hodinách nedávaš pozor, nezodpovedáš mi a si stále zamislená. Vieš že mi môžeš hocičo povedať. Deje sa niečo?" spýta sa ma.

   Ou. Doriti. D O R I T I.

   "No vieš je to komplikovane. Neviem či by si tomu pochopila."

   "V pohode. Ja sa budem snažiť. Ver mi."

   "No tak teda dobre. Ale bude to nadlho.
Vieš začalo to celkom dávno. A je to veľmi zložité. Ale o tom ty teras asi ešte nepovjem. Je to pre mňa ťašké.
Som adoptovaná. Ľudia u ktorích teras bývam neni sú moji rodičia."

   Chvíľu sme ticho. Alex ma chití za ruku a stiskne mi ju akobi mi chcela dodať odvahu.

   "Vedela si o tom že Tomas je dieťa mojích adoptívnich rodičou?"

   "P-počkať. ČOŽE?!"

   "Ano je to tak. Dobre si ma počula."

   "Aha, tak preto ba teba stále čumí! Lebo si jeho "sestra"."

   "To teda som. Ale moc ma nemá rád. Teda aspoň si to mislím lebo sa tak divne správa."

   "Možno mu vadí že si zrazu prišla do jeho života." celkom uveritelne povie Alex.

   "Neviem. Je to možné. Ale teras speť k tomu čo som chcela povedať. Mám menší problém. A to je ten že.....















































































....sa mi páči Jungkook. Niekedy som si istá že ho mylujem."

   "ČOŽE?! Akoto?" povie hlasnejšie Alex a vizerá byť prekvapená.

   "No neviem či ho mylujem. Pretože sa mi predtím veľmi páčil aj Tomas. Ako herec alebo idol. A teras sa sním aj stretávam. Ale neviem. Neviem koho si mám vibrať. Moje srdce ma bolí z toho ako sa neviem rozhodnúť."

   Alex ma obíme.

   "Ja ti rozumiem zlatino. Ja tento pocit poznám. Až veľmi dobre. O tom ti však ale poviem neskvor."

   Začnem smrkať a plačkať.

   "Ššššš. To bude dobré. Neplač." hovorí Alex a upokojujúco ma hľadí po chrbte. Máme teras takú slabú chvíľku (lol)

My perfect stepbrother (on going)Kde žijí příběhy. Začni objevovat