My perfect stepbrother (on going)

ღ Chapter 8 ღ

! OZNAM !
Prosím prečítajte si toto:
   Budem musieť pozastaviť tento príbeh. Neviem ako mám pokračovať ďalej a potrebujem čas na premyslenie a predpísanie kapitol.
   A mám toho veľa v škole 🙁. Neviem na ako dlho ale najviac na mesiac. Prepáčte 🙁😢 💜💜
   A ešte: v tejto kapitolke pribudnú 3 nové postavy. Čiže som ich mená a fotky pridala do Postáv.

-UwU-

Keď sa skončí hodina okamžite viletím z triedi. Moja nešikovnosť sa zas ukáže a ja do niekoho narazím.

   Spadnem rovno na zadok! Obom nám vipadnú veci z rúk. Rýchlo sa postavím zo zeme a pomôžem neznámemu pozbierať veci.

   "Oh prepáč. Bola to moja chiba. Nepozerala som sa pred seba." poviem chlapcovi. Blišie si ho obzriem. Má pekné veľké zelené oči ako čerstvo pokosená tráva a kratšie orieškovohnedé vlasi. Zistím že to on sedel v prvej lavici rovno pred katedrov.

   "Nie, nemusíš sa ospravedlnovať. Dúfam že keď si mi už ublížila tak si už si spokojná." povedal smutnejšim hlasom a pozeral sa do zeme. Začal odchádzať.

   Rozbehla som sa za ním. "Nie, počkaj! Prečo si to myslíš. Ja som ti nechcela ublížiť." Chitím ho za lakeť keď ho dobehnem.

   "Vážne?! Ale ja ti neverím." povedal ublížene.

   "Mne môžeš veriť, nemám dôvod ti ublížiť." poviem a odmlčím sa. "Budeme kamaráti?" usmejem sa a spýtam sa ho opatrne.

   Chvíľu rozmýšľa a povie: "Kamaráti. " Odíde.

   Vtom si všimnem Jungkooka. Spanikárim a idem sa schovať na dievčenské wcka.

   Vojdem do kabínki a schovávam sa v nej. Po chvíli mi niekto zabúcha na dvere. Otvorím ich. Vydím pred sebou tú babu ktorá sedí vedľa Tomasa. Alex mi povedala že sa volá Molly. Moc sa mi nepáči. Vyzerá byť prefintená a nie moc priateľská. Niečo hnusné z nej vižaruje.

   "Čo tu akože robíš ty malí potkan?" spýta sa ma podráždene.

   "V-veď som bola iba na wcku predca" odpoviem jej vistrašene.

   "A čo si akože o sebe myslíš? Ty nemáš žiadne právo sa rozprávať, dívať sa na Toma alebo sedieť vedľa oppu Kookieho!!" povie nahnevano a zdrapí ma za ruku.

   Dotiahne ma k umívadlu. Chytí mi moje vlasi a pár mi ich višklbne. Zamrnčim od boleszi. Potom mi chití bradu a násilím mi otočí tvár aby som sa pozerala na nás dve do zrkadla. Svoje dlhé odporné umelé akrilové nehty mi zarezáva do líca. Veľmi to bolí a skrčím tvár od bolesti. Keď si toho všimne uškrnie sa.