ღ Chapter 7 ღ

397 15 0
                                    

*tajmskip*

   Bol večer. Osprchovala som sa urobila som si moju tradičnú večernú rutinu. Čiže som si odlíčila mejkap a vyčistila som si pleť.

   Prezliekla som sa do pižama. Ľahla som si do postele a snažila som sa zaspať. Moc mi to nešlo. Stále som sa prehadzovala zo strani na stranu.
.
.
.
.
.
   Zobudila som sa chvíľu pred budikom. Mala som v noci čudný sen. Sen sa až moc podobal na realitu. Ale nemohla to byť pravda. Dúfam. Sen a rozmýšlanie o ňom ma mierne vistrašilo.

  *Y/N si neni normálna alebo čo? Si myslíš že veci ako hento reálne? Myslím že veľa pozeraš detektívne, strašidelne seriáli a filmi. Mala by si si prestať namýšľať.* hádala som sa samo zo sebou.


*sen*

   Zobudil ma šramot. Pomali som otvorila oči. V izbe bolo šero a moc som toho nevidela.

   *Ešte že som zabudla úplne zastriet roleti. Ináč by som nič nevydela.* pomyslela som si.

   Všimla som si však tieňa, ktorí sedel na zemi blýzko mojej postele. Keď si ma všimol rýchlo vstal a odišiel na koniec izbi. Okamžite som vstala z postele a išla za ním.

   Stratila som ho. Zmizol. Zrazu tu nebol. Pretrela som si oči.
Nu čo . Asi sa mi to iba zdalo. Veď som preca unavená. mi musí šibať.
Nad svojou debilitou som pokrútila hlavou a vrátila som sa speť do postele. Spokojne som si ľahľa a zakrila sa perinkou.

*realita*

   Obliekla som sa, spravila som si rannú rutinu a dala si mejkap.

   Zišla som dole na raňajky. Všimla som si že niekto sedí v jedálni. Rozhodla skm sa že si k nemu prisadnem.

   Na stoličke v jedálni sedel Tomas. Sám. Nechápal som prečo tan sedí. Veď by mal byť v škole. Potom ni došlo že ideme neskvor do školy.

My perfect stepbrother (on going)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora