My perfect stepbrother (on going)

ღ Chapter 5 ღ

Zrazu niekto príde a sadne si vedľa mňa. Vipadne mi lyžička z ruky.

   O M Ô J B O Ž E. Veď to je TOM HOLLAND !!!!!!! afvjskskskskskbvfhesks

   Ellie pokračuje: "Aaa toto je náš syn, Tomas. Dúfam, že si budete rozumieť. Však Tomas?"

   Tomas sa na mňa otočí a provokatívne sa uškrnie.
*Oh god on je taký nádherný, dúfam, že sa mi toto nesníva.* pomyslím si.

   Na moje nešťastie sa hneď začnem nekontrolovateľne červenať. Sklopím pohľad do taniera paradajkovej polievky. Určite vyzerám ako táto polievka! Vyzerá to tak, že si môjho červenania , našťastie, nikto nevšimol.
.
.
   Po večeri si ma Ellie zavolá k sebe do kuchyne. Rozhodnem sa, že jej pomôžem umyť riad.

   "Neviem, ako mám začať." pomali prehovorí Ellie.

   Vidím na nej, že je celkom dosť nervózna. Trochu sa jej trasú ruky. Rozhodnem sa povzbudiť ju. Chytím ju teda za ruky a jemne jej ich stisnem.

   "Viem že toto všetko je pre teba možno trochu čudné alebo stašidelné. Viem že si smutná z toho čo sa stalo. Ale prosím ťa, skús to vydržať. Sama veľmi dobre viem ako sa cítiš. Ak by si hocičo potrebovala, kľudne za mnou príď. Budem sa ti snažiť pomôcť. Môžeš sa na mňa spoľahnúť." dodá už s trochu večšiou istotou.

   "A prečo ste si ma adoptovali?" spítam sa okamžite.

   "Určite chceš vedieť viac informácií. Teraz ti to však nemôžem povedať. Poviem ti to, keď príde ten správny čas. Ďakujem za pomoc s riadmi. Ou, a ešte jedna vec. Zajtra nastupuješ do novej školy. S Tomom by ste mali byť v rovnakom ročníku. Kto vie, možno nakoniec budete aj spolu v triede."

   Oh omg!! To by bolo super a zle zároveň.

.

.

.

   Po tom ako sa vrátim do izbi sa okamžite hodím do postele. Len tak ležím a rozmýšľam. Stále nemôžem uveriť tomu že toto všetko je skutočné. Mám pocit akokeby to bol len sen. Veľmi pekný sen s Tomom Hollandom v hlavnej roly *_*

   Po chvíli ma to prestane baviť a tak sa načiahnem po mobil so slúchadlami a po sketchbook. Dám si do uší slúchadlá a pustím si relaxačnú hudbu. Zoberiem do ruky ceruzku a začnem kresliť. Moja ruka sa akoby sama kĺže po papieri. S mojim malým umeleckým dielom som veľmi spokojná.

   Začnem byť unavená a tak neprezlečená spokojne zaspím s jemným úsmevom na perách.
.
.
.
.
.
*ráno*

   Ráno ma zobudí otravný zvuk budíka.

   "Aishhh. Ticho buď!" zamrmlem a vipnem budík.

   Moc sa mi nechce vstávať. Ale nechcem meškať v môj prví deň na novej škole. A tak rýchlo vstanem a prídem do šatníka. Vyberiem si toto:

   Dám si môj zvičajný mejakp: linka, umelé riasy a trochu rúžu na pery. Dnes si bohužiaľ nestíham namaľovať pehy. No čo už.

   Zoberiem tašku z kresla, ktoré mám v rohu izbi a vijdem z izbi. Zídem do kuchyne a zoberiem si raňajky a desiatu, ktoré sú položené na kuchynskej linke.

   Keď dojem, umijem po sebe tanier a pohár.

   Pred odchodom do školi si na seba dám ešte mikinu, pretože ráno bíva zima.

.

.

.

   Nastupujem do školského autobusu. Okolo mňa je veľa ľudí, asi tak v mojom veku. Niektorí na mňa dávajú opovrhujúce a čudné pohľadi.

   Zrazu si jenda skupinka začne niečo šuškať a smaiť sa. Pozerajú sa mojim smerom. Domyslím si že sa smejú na mne.

   Niekto do mňa drgne. Spadnem. Z ruky mi vipadne hrnček s kávou. Trocha kávy sa vileje na zem a mne obleje nohy.

UwU