Prečo mami?

Chapter 11

Povedala som Joovi o tých liekoch. Veľmi sa naštval. Nevedel zniesť, že mama začala piť, drogovať a kvôli tomu sme prišli o súrodenca. Radšej som sa s ním o tom už nebavila lebo on vždy chcel mať pravdu.

Na ďalší deň som šla ráno s Joom do školy. Všetko prebiehalo ako v bežný deň ale Joovi v škole prišlo zle tak ho učiteľka poslala domov. Myslela som si, že to bude asi z toho, že ráno neraňajkoval. Nedávala som tomu žiadnu vážnosť a neriešila to. Keď som však po škole prišla domov nenašla som ho tam. Pýtala som sa babky že kde je no ona mi povedala, že od rána ešte neprišiel. Vydesilo ma to.
Kam mohol ísť? Začala som hlboho premýšľať.
Napadlo mi, že mohol ísť len na jediné miesto. Za mamou. Po včerajšom rozhovore s otcom som začínala mať oňho ešte väčší strach ako doteraz. Hodila som ruksak na zem a hneď vyrazila do bytu kde býva mama. Už som bola na mieste. Hľadám kľúče ale... Do frasa v tom zmätku som ich zabudla u babky. Začala som teda klopať. Nikto mi neotvaral.
Ticho som stála pri dverách a ucho si priložila k dverám aby som počula či tam niekto je. Najprv som nič nepočula ale keď už som to chcela vzdať a ísť preč začula som plač.
Bol to mamin plač. Po chvíli začala niečo šomrať. Väčšinu som nepočula ale toto som počula jasne a zreteľne.
M,, Prečo si ma k tomu donútil? Prečo? "
Nechápala som čo sa deje. Napätie vo mne stúpalo. Zo strachu o Joa sa mi triasli ruky.

Ako som tam stála a nevedela čo mám robiť, začali sa ku mne približovať kroky smerujúce z druhej strany dverí. Čo najtichšie som začala cúvať a skryla sa za roh.
Mama otvorila dvere. Obzerala sa či je niekto na chodbe ako by sa bála, že ju niekto uvidí. Vybehla von, zľahka pritvorila dvere a išla smerom k pivniciam. Ako kráčala nechávala za sebou červené čmuhy. Najprv som nevedela čo to je. No keď som otvorila dvere hneď som to pochopila.