Malinové lízanky

2. časť

,,A čo tieto?'' 

Ukázala Emma na biele volánikové šaty s čiernymi bodkami. Boli dlhé tak po kolená.

,,No čo ja viem, moc sa mi na ples nehodia,'' ohrnula som nosom na hneď prvé šaty, ktoré Emma našla.

Emma bola moja sesternica, ktorá sa mala nasťahovať k babči keď odídem na vysokú. Babča predsa nemôže ostať sama.

,,To je tiež pravda,'' odložila šaty na pôvodne miesto a pokračovala ďalej úzkou uličkou hľadajúc tie správne šaty pre mňa.

,,Keby bolo na mne, vezmem si tie zeleno - biele, ktoré som dostala od Marka minulý rok,'' zasmiala som sa.

,,Tak to v žiadnom prípade, je to absolventský ples, musíš vyzerať ako uvedomelá žena, štvrtáčka, ktorá si už o chvíľu pôjde po svojom,'' brnkla mi po nose a ďalej sa obzerala po šatách rôznych farieb.

S Emmou som vždy mala dobrý vzťah, narozdiel od svojej sestry Lillie, bola milá a vždy mi bola po ruke, keď som ju potrebovala. Lillie bola presný opak.

Na jej blond vlasoch jej sídlili okrúhle okuliare, ktoré presne opisovali ju, aká bola. Neviem, no neskutočne sa mi k nej hodili.

,,Čo tieto?'' vytiahla slabo modré šaty pod zadok, ktoré boli na hrudi nazberkané.

,,Emma, presne ako si povedala, idem na ples, nie na letný výlet na bicykli,'' zasmiala som sa. Vedela som, že vyberanie šiat deň pred plesom nebol zrovna rozumný nápad, ale sama som ísť nechcela a Emma mala čas prísť do mesta až dnes.

V uličke krížom od tej, kde sme boli teraz, viseli na vešiaku krásne krémové šaty. Boli minimálne až po zem, boli na ramienka a mali po sebe čipkované kvietky. Padli mi do oka.

,,Hej, Emma, tieto sú úžasné!'' ťahala som ju za ruku, aby videla aké nádherné šaty som našla.

,,Tiež som našla jedny úžasné!'' zdvihla ruku s vešiakom, na ktorom viseli šaty nad kolená. Boli čierne s tenkými ramienkami z lesklej látky.

,,Sú krásne!'' chytila som materiál do ruky a priložila som si ich k sebe.

,,Dobre, vezmi si tvoje vyvolené, ja vezmem tie moje a vyskúšaš si ich a podľa toho usúdime, ktoré sa k tebe viacej hodia, dobre?''

,,Okej,'' vybrala som krémové šaty a spolu s jej čiernymi som sa chystala do kabínky.

Vyzliekla som si tielko a riflové šortky a obliekla sa do krémových dlhých šiat. Vyšla som z kabínky, kde sedela Emma a v ruke stískala telefón.

,,Tak čo?''

,,Si krásna Clara, to áno, ale k tej tvojej červenej hlave to moc nejde, teda neber si to zle, sú krásne, ale neviem, akosi sa mi k tebe nehodia,'' snažila sa mi jemne povedať.

,,Chápem to, bez obáv,'' otočila som sa a kráčala naspäť do kabínky. Do pekla s týmito vlasmi!

Obliekla som si čierne šaty. Lodičky som mala kúpené, mali viazanku na členkoch a perfektne sa hodili k týmto šatám. Vyšla som z kabínky a prešla sa pred Emmou ako po móle. 

,,Preboha Clara, tieto berieš nech sa deje čokoľvek! Úžasne ti vynikajú oči a vlasy!''

Usmievala som sa ako slniečko, bola som fakt šťastná, že sme ani dlho nehľadali a našli sme niečo, čo sa mi hodilo. Emma opäť zapichla oči do svojho telefónu. Bola obľúbená, určite sa nikdy nenudila na sociálnych sieťach. Správy určite zaplavovali jej telefón, kým ona žila s mužom jej snov. A nevadilo mu to. Nechával ju voľnú, pretože to presne potrebuje.