Malinové lízanky

8. časť

,,Pohádali ste sa alebo čo?'' spýtala sa Emma a pravdu povediac sa absolútne nečudujem. Nerozumela som, či by ho zabilo aspoň pohodenie hlavou, ale so svojou novou frajerkou asi nemal čas strácať čas kývaním jeho najlepšej kamarátke.

,,Nie, teda áno, pohádali sme sa,'' kľučkovala som. Nehľadiac na to, čo sa medzi nami dialo, čomu som ani ja nerozumela, mala som nevysloviteľnú potrebu Marka obraňovať.

,,Áno? A prečo?'' zložila si ruky do lona, jej pohľad sa mi zarezával do očí a ja som jej klamať nechcela, ale vyzeralo, že nič iné mi neostáva.

,,To kvôli tomu vínu, chcela som mu pomôcť to jeho mame splatiť ale on stále že nie až som sa nahnevala a vykričala som mu, že to, že má peniaze neznamená, že má všetko a tiež sa chcem cítiť trošku viac, keby som mu to pomohla zaplatiť a tak ma vyhodil pred domom a odfrčal.''

Klamala som jedna radosť. V hlave mi behali spomienky na to, ako ma vyložil pred kaviarňou a doprial mi môj zeleninový smoothie a taktiež to, ako mi dovolí manévrovať s jeho rádiom.

Dovolí Nicol, aby ovládala jeho rádio? 

Počúvajú naše pesničky?

Hruď mi zalial neviditeľný tlak, viac som nevnímala čo mi Emma vravela, otočila som sa, div že ma neseklo v krku, no Mark už sedel na mäkkom vaku a smial sa na niečom, čo určite nebolo také vtipné ako ja. 

,,Počúvaš ma?''

,,Ha? Jasné, zopakuješ mi to, prosím? Len som si na niečo spomenula,'' opäť som klamala a odtrhla som od nich zrak. Toto si odžerieš, Mark!

,,To je fuk, veď vy sa udobríte... preboha, pohádali ste sa niekedy? Pre mňa je to prvý krát, preto som z toho tak na mäkko a je zvláštne nevidieť vás ako sa doberáte a bombardujete sa urážkami, ktoré by ste si nikdy v živote nepovedali vážne,'' zasmiala sa.

,,No hej, drobnosti, ako toto,'' strojila som úsmev a zasa som klamala.

,,Clara, zlato, počuj, je tu niečo čo ti musím povedať,'' zmenila tému a odpila si zo svojho koktailu.

Zdvihla som obočie a prestála krútiť v rukách čiernu slamku.

Dlho bola ticho, akoby váhala, či mi má niečo povedať.

,,Čím dlhšie si ticho, tým mám väčší pocit, že si niekoho zabila,'' odľahčovala som.

,,Nezabila som nikoho, na to nemám žalúdok, len...''

,,Len?''

,,Som tehotná,'' vyhŕkla.

Zostala som v nemom úžase. Chcela som sa tešiť, no ako prvá vyhrala racionálnejšia stránka.

,,Vie o tom...?'' nedopovedala som. Pokrútila hlavou a konečne si položila ruky na bruško. Tak predsa len to malo nejaký súvis.

,,Som mladá, Lar, veľmi mladá,'' stískala sa rukami.

,,Pozri, Emma, nechcem znieť nechutne, ale...''

,,Nepodviedla som ho.''

Oddýchla som si.

,,Musíš to povedať Liamovi,'' radila som jej, na čo o dušu prikyvovala.

Sedela ticho, vzduch sa viditeľne zmenil, aj medzi nami aj celkovo. Obloha bola zamračená, bolo nechutné dusno a spara. Ticho pred búrkou.

,,Pôjdeme?'' spýtala sa Emma hneď ako dopila svoj nealkoholický koktail. Ďalší postreh, dala si veľmi záležať na tom, aby čašníčke objasnila, že chce bez alkoholu s výhovorkou, že šoféruje, no pamätám si, keď povedala, že sa po auto vráti neskôr alebo pre neho príde Liam len aby si mohla vypiť.