Malinové lízanky

11. časť

,,Zubnú kefku máš zbalenú?''

,,Babča, aj zajtra pred odchodom by som si chcela umyť zuby,'' zasmiala som sa, pričom som pozerala všade do skriniek, čo budem ešte potrebovať do môjho miniatúrneho bytu pri škole, kam zajtra s Markom odchádzame.

Mali sme šťastie, našli sme dva malé byty na samom vrchole akéhosi bytového komplexu, ktorého nájom nestál celý majland a na druhú stranu, bolo to sympatické prostredie s veľa schodmi.

,,Dobre, peniaze som ti dala, tie si dáš na účet, stravu na prvé dva dni máš zbalenú, varechu na Markov neposlušný zadok máš taktiež... myslím, že ti nechýba už nič,'' stále rozmýšľala babča s rukami vbok, rozhliadajúc sa po byte, čo by mi ešte zabalila. Bola by schopná natlačiť mi do kufrov aj hrnce, panvice a šálky, pretože to, vraj, potrebujem.

Konečne som sa hodila na gauč, vlasy som mala strapaté vo vysokom chvoste a aj cez obrovské modré tričko a čierne kraťase mi bolo teplo, že až. 

Milovala som leto, no cez leto bolo aj vynášanie smetí obrovským športom, hneď z prostých dôvodov: hneď som bola spotená a aj zadýchaná.

,,Som tu!'' ozvalo sa z chodby, došla Emma, ktorá chcela posledný deň predtým, ako tu začne bývať a ako odídem, stráviť so mnou. Mala tu už všetky veci, aj s Liamom. Jej brucho sa guľatilo, pomaly ale isto. Stále ho mala relatívne ploché, no malá vypuklinka sa pomaly, ale isto rysovala.

Zdvihla som ruku z gauča, aby vedela, kam ísť, nemala som energiu ani na to, aby som ju pozdravila. Bolo mi až príliš teplo.

,,Vitaj, Em,'' pozdravila ju aspoň babča, keďže bola na rozdiel odo mňa slušná a okamžite sa jej pýtala, či si dá koláč. Ako inak, babča.

Emma súhlasila, jej tehotenstvo s ňou robilo divy a už sa dokonca stalo, že som musela s Markom bežať do potravín, pretože ona sa rozhodla, že má chuť na tuniaka. A tak sme jej museli priniesť tuniaka, nech sa dialo, čo sa dialo.

,,Ale ahoj, sesternička,'' sadla si vedľa mňa na gauč a na stôl položila fľašu vychladeného nealkoholického šampanského. 

,,To si hádam nemyslíš že budem abstinovať spolu s tebou, v žiadnom prípade!'' pokrútila som hlavou.

,,No budeš, ber na mňa trošku ohľad! I ja by som si rada vypila, pretože je to ako rozlúčka so slobodou, že mi odchádzaš, no nemôžem, určite nebudeš oslavovať kvázi bezo mňa!''

,,Nie, Emma, so všetkou úctou ku tvojmu krpcovi, ale určite si nenechám ujsť môj posledný deň ako dievča bez školy!''

,,Clara, si nespravodlivá!''

,,No a? Chcem svoje víno, ktoré má aspoň percento alkoholu.'' Postavila som sa z gauča, na čo ma Emma nasledovala až do kuchyne, kde som vytiahla poháre na stopke, babča nechala otváranie nášho ružového suchého vína radšej na mňa a nakoniec som nám všetkým naliala. Len Emma si dala zo svojho nealkoholického šampanského, pričom na mňa žmúrila oči.

,,Toto si zapamätám, vy dve ženské bez štipky ohľaduplnosti!''

,,Hej, moja milá, pozor na jazyk, mali ste si dávať s Liamom väčší pozor,'' žmurkla na ňu babča a zdvihla pohár, aby sme si mohli cinknúť.

Cink na mňa.

Cink na môj nový začiatok.

Po hodných chvíľach, kedy sa aj babča nachvíľu zastavila, sme sedeli na gauči, na ktorom som strávila skoro celé leto, mali sme pustené akési staré hity, pretože u babči doma by ste nič iné nenašli a... jednoducho sme sa smiali.