Malinové lízanky

4. časť

,,Nemôžem byť na teba viac hrdý!'' skríkol Mark hneď ako som zliezla z pódia, na ktorom som si odstála zopár minút, kým sme povedali všetci, čo cítime. 

Pretože to je dôležité.

,,Ďakujem! Aj ja som na seba hrdá, nevedela som, že to dokážem až tak so slovami, no opak je predsa len pravdou!'' 

Tešila som sa a tak som zvierala Markovu ruku silno, možno až smrteľne, pretože ostala ľadová, no Mark mal vždy studené ruky. Ale za to mal horúce srdce, ktoré mi dodávalo istú chuť do života každý deň.

Pritisol si ma na hruď, kým sme počúvali záverečný prehovor riaditeľa, kým sa začne tancovať, baviť a v neposlednom rade piť. Bože, totálne vidím ako ma zajtra bude bolieť hlava.

Posledné slová, ktoré možno ani neboli posledné, pretože riaditeľ mlel ako mlyn ma opäť raz dojali a mne sa opäť vynorila v hlave myšlienka, že odchádzam. Po lete zahodím všetko a začnem nový dospelácky život vo veľkom meste s Markom po mojej pravici. A samozrejme, s Nicol, všakže? 

Lebo tá predsa nesmie nikde chýbať.

A hneď po bujarom potlesku nasledovalo odpratávanie stoličiek ku stene, pričom vznikol parket, kde sa bude tancovať ešte parádne dlho.

,,Nad čím rozmýšľaš, ríbezľa?'' šťuchol do mňa ten blázon, ktorý ma poznal celý život a zvŕtol ma v smere tanečného parketu. 

Samozrejme, v tanci je ľavý ako ja na spievanie, ale aj tak chcel so mnou tancovať. Teda neviem či chcel, ale musel, pretože by som ho aj tak nútila a celý školský rok som mu pílila uši, že so mnou jednoducho musí na plese tancovať.

,,Nad tým, ako pekne si navrhol tú výzdobu, ešte z teba bude akýsi... no ten, čo navrhuje, však vieš čo myslím!'' prekrútila som očami a chytila ho okolo krku, kým sa ma snažil chytiť ako tanečný partner za pás.

Musím podotknúť, že mu to absolútne nešlo.

,,No nie, neviem, čo tým myslíš, tebe sa toho vždy odohráva v hlave za tonu,'' zasmial sa na svojom vlastnom vtipe.

Och, preboha, Mark, si tak hrozný tanečník!

,,Musíš mi dať ruky sem,'' presunula som mu ruky na pás, tam kde patrili.

Silnejšie mi zovrel boky a pohyboval sa so mnou do rytmu pomalej pesničky, ktorá musela byť prvá, aby sme spečatili tento ples.

,,Dobre, kde sme to skončili?'' zahľadela som sa mu do očí, ktoré boli osvetlené modrým tmavým svetlom, ktoré svietilo z reflektorov na nás všetkých.

,,No, vravela si, že bude zo mňa nejaký, citujem, 'ten, čo navrhuje', a stále neviem čo si tým myslela,'' uškrnul sa.

,,No vieš, ten čo navrhuje, dopekla, ako inak ti to mám vysvetliť?'' 

,,No stále neviem,'' maskoval smiech.

,,Idiot! Vedela som, že si zo mňa robíš srandu, vieš veľmi dobre čo som mala na mysli!'' 

Jemne som do neho otočila, čo však využil na otočku a otočil sa spolu so mnou. Priznám, takýto tanečný krok som teda nepoznala.

Nasledovala akási tanečná pesnička, bola stará a dalo sa na ňu perfektne tancovať, no namiesto toho som odkráčala k stolu s pitím a naliala si vaječný likér. Zdalo sa mi, že to bol vianočný alkohol a nie alkohol na ples, ale budiš. 

,,Clara, ideš tancovať?'' vybehol odrazu na mňa spolužiak, s ktorým som robila projekt z biológie.

,,Ahoj, Cole,'' nestihla som ani reagovať, keď opäť pokračoval.