Malinové lízanky

12. časť

Presne ako som predpokladala, trebalo mi cikať. Mark nadával, že prečo som nebola na záchode doma, no moja odpoveď bola vždy tá, že mi netrebalo. A on mi naspäť povedal, že nezastavuje, mám vydržať.

A tak teraz stojíme na benzínke, ja čakám, kým vyjde pani zo záchodu, Mark je frustrovaný pretože si stál za tým, že on zastavovať nebude a hľa, sme tu.

Prechádzam sa okolo Markovho auta a snažím sa potichu presvedčiť môj močový mechúr, aby to vydržal, no môj mechúr nie je zrovna so mnou kamarát a tak som sa modlila všetkým svätým aby to prosím, vydržal. 

Mark ťukal na kapotu auta, krútil nado mnou hlavou a snažil sa silou mocou nesmiať, pretože si chcel udržať tvár nahnevaného samca a to len kvôli môjmu prekliatemu močovému mechúru.

Ľutujem, že som vôbec vystúpila z klimatizovaného auta do tohto neuveriteľného tepla, no ani jemné šaty neumožňujú mojej pokožke úplne dýchať.

,,Panebože, čo tá na tom záchode toľko robí?!'' otočila som sa na Marka, ,,a prečo je tu dopekla jeden záchod?!'' kričala som na Marka akoby za niečo mohol.

,,Hej, ríbezľa, ospravedlň ma, ale naozaj nemôžem za to, že je tu jeden záchod, ak to nezvládaš, choď sa vycikať do kríkov,'' vyplazil sa mi a pár krokmi prešiel k dverám auta, otvoril ich a vybral peňaženku. ,,Chceš niečo?''

Porozmýšľala som. Bola som smädná, no akákoľvek myšlienka na vodu mi pripomínala ako neuveriteľne potrebujem ísť na malú a tak som len pokrútila hlavou a ďalej krúžila okolo auta ako sup okolo koristi.

,,Fajn, tu máš kľúče, keby niečo,'' hodil mi ich a odkráčal ležérnym tempom do malej predajne benzínky.

Zastavila som ho. ,,Mark, načo sú mi dopekla kľúče? S nimi sa mi cikať rozhodne lepšie nebude! Čo keď mi padnú do záchoda?'' 

,,Tak ich vylovíš a následne ich budeš dezinfikovať vlastnými rukami,'' zasmial sa a žmurkol.

Zasmiala som sa taktiež a pokrútila hlavou. V tom akoby na zavolanie vyšla tá pani, ktorá mi ukradla záchod z vedľajšieho vchodu benzínky a ja som urýchlene bežala aj s kľúčmi - ktoré neviem na čo mi boli, ale fajn - na záchod.

V momente, ako som si poukladala na dosku servítky a sadla si takpovediac do vzduchu, som pocítila tú najväčšiu úľavu dneška. Konečne cikám, dopekla!

Umyla som si ruky a prehrabla som si vlasy pri špinavom zrkadle, ktoré bolo pri kraji zájdené od vodného kameňa. Už - už som sa chystala odísť, keď do mňa akoby vpálil blesk - Markove kľúče!

Vrátila som sa na záchod, kde boli položené na smetnom koši, pretože, prepáč Mark, ale naozaj nebudem tvoje kľúče strážiť ako oko v hlave. Nemal si mi ich dávať, pomyslela som si.

Vyšla som opäť von do teplého vzduchu, aký na záchode nebol.

Mark pri aute ešte stále nebol a tak som aspoň na niečo využila tie kľúče a nasadla do auta. Opäť som sa ponorila do chladnejšieho vzduchu a vytiahla z plátenej tašky mobil.

Bolo skoro jedenásť hodín a nám zostávala asi ešte hodina a pol, kým prídeme do nášho nového obydlia. Tešila som sa, no mala som pocit, akoby som si to ešte stále neuvedomovala. To, že už nebývam s babčou, to že idem na novú školu a v poslednom rade to, že končí leto.

Konečne som z okna spozorovala Markove vlasy, ktoré mal vždy jemné a niesol malé papierové vrecko s potlačou názvu benzínky.

Nasadol do auta ku mne a ja som konečne dokázala pomyslieť na pitie bez toho, aby som si predstavila moč.