Malinové lízanky

6. časť

Ostrý zvuk môjho telefónu ma prebudil z ríše snov, príbehov a stretnutí s platonickými láskami. Pomrvila som sa, chcela som ho nejako vypnúť, alebo aspoň stíšiť, pretože sa mi tak strašne pohodlne spalo až to nebolo možné. Telefón neutíchal a tak som so zalepenými očami šmátrala po sedačkou aby som ho našla. 

Nikde však nebol, ale predsa stále diabolsky zvonil a prisahala by som, že mi to v hlave bude hrať celý deň. Oprela som sa o lakte a následne si sadla, keď som si uvedomila, že tu niečo nehrá. Rýchlo som sa nahla k prednej sedačke a zbadala na nej môj vibrujúci telefón. Bola to Markova mama a jej štebotavý hlas ma prinútil zmobilizovať všetky moje sily a ovládnuť svoj hlas.

,,No konečne mi niekto zdvihol! Ahoj, Clara, prepáč že ti volám, ale je tam Mark?'' v pozadí znela tichá hudba, ktorú som tak dôverne poznala.

,,Áno, jasné, sekundu,'' vypla som mikrofón aby Markova mama nepočula, že ho práve len idem budiť. Nahla som sa ponad sedadlo a pomykala mu rukou.

,,Mark...Mark!'' povedala som už hlasnejšie no odpoveďou mi bolo len tichučké pomrvenie bez akejkoľvek odozvy.

,,Haló, Clara, si tam?''

,,Áno, hneď vám ho dám,'' a opäť som šťuchala a hýbala s Markom a keď povedal nezreteľné ,,čo?'' podržala som mu telefón blízko ucha.

,,Prosím?'' ozval sa rozospato. Teraz už som vedela, že celé moje divadielko s nerozospatým hlasom je v háji.

,,Mark? Ahoj, kde si? Ako to, že sa ti nemôžem dovolať? Aha už viem prečo, pretože máš telefón na komode a zázrakom sa vyparila fľaška Lafite Rothschild, ročník dvetisíc jedenásť ale to ty už iste vieš a isto mi povieš aj z akých odrôd sa skladala, však?'' 

Ostalo mŕtvolné ticho a Markova mama dodala.

,,Osemdesiat percent Cabernet Sauvignon a dvadsať percent Merlot, ak nad tým ešte stále premýšľaš.''

Mark si prešiel po tvári, slnko ešte nebolo tak strašne vysoko. Oči mi zaleteli ku digitálnym hodinkám v aute. Hodinky ukazovali štvrť na sedem ráno a ja som až teraz zostala zaskočená, čo sakra robím na zadných sedadlách, keď som zaspávala na prednom.

,,Áno, mami,'' odsekol a vzápätí hovor vypol.

Preliezla som cez stredovú konzolu dopredu na sedadlo, kde som včera strávila celý večer a znepokojene sa na neho pozrela. 

,,Moc zlé?'' spýtala som sa s malou dušičkou a očakávala naozaj všetko.

Videl môj pohľad, naozaj som sa bála a tak sa usmial a povedal, ,,nie, všetko v poriadku, ale netušil som že to víno stálo sedemstodevätnásť dolárov,'' pošepol a skrivil ústa do gesta približného ,,ups!''

,,Čože? Mark, to si robíš srandu!'' skríkla som a vyhľadala moju peňaženku v snahe nájsť v nej bankovky, aby sme Markovej mame vynahradili škodu.

,,Schovaj to, Lar, mama si už zobrala z mojej tajnej skrýše pre peniaze,'' odmlčal sa, ,,ale asi nebude taká tajná, keď ju našla,'' zasmial sa stále so zatvorenými očami, opretý o sedadlo, bez saka, čo mu dodávalo väčší vzhľad akéhosi šéfa nadnárodnej organizácie ktorý len ležérne sedí v aute, akoby si to mohol dovoliť.

,,Čo som vlastne robila na zadných sedadlách keď som bola včera, alebo teda dnes veľmi skoro ráno vpredu?'' spýtala som sa, kým si Mark obliekal sako, ktoré mal včera oblečené a ani neviem kedy si ho vyzliekol. 

,,Preniesol som ťa tam, akonáhle som videl, že si tuhá,'' zasmial sa a pokračoval, ,,a okrem toho som ti trošku pribuchol hlavu, takže ak ťa bude bolieť hlava niekde pri čele, tak tu máš vysvetlenie,'' pozrel sa na mňa a čakal na moju reakciu.