radosť

sloh (here we go again)

Umelecký opis na tému "moje útočisko" alebo miesto, na ktorom sa aktuálne zdržiavam najčastejšie.

Čerešňa u suseda kvitne. Vždy, keď sedím na záhrade, vidím, ako spoza provizorného, ošarpaného kurína naťahuje korunu a ako dotieravá suseda nám nakúka do záhrady.

Nie je tam nič zaujímavé. Väčšinou iba holé steblá trávy sa sem-tam uklonia slabému jarnému vánku. Aj vtáky štebocú prakticky nad ničím. Keď tak si pospevujú do melódie skladby Morning mood, ktorá sa nad záhradou rozospato miesi s hmyzom a niekde namiesto noty D zahliadnem muchu usalašenú medzi linajkami notovej osnovy.

Ja sedím na žlto-oranžovej deke, ktorá mi ladí s náladou. Na krk mi dýcha vinič, ktorý hanblivo začal predvádzať listy. Skláňa konáre k zosušenému trsu narcisov a snaží sa smutné, žlté hlávky presvedčiť, aby opäť rozkvitli, veď život je tak krásny.

Nebo je nezábudkové a priezračné. Oblaky dneska neprišli na návštevu, takže nemám spoločníka, ktorý by mi poradil pri kvadratických rovniciach. Naša mačka sa rozvaľuje pri mne, ale ani ona nie je z čísel a neznámych nejako múdra. Bohémsky ukazuje svoje biele bruško slnku a popod fúzy pradie.

Cez dvor nám prebehne susedova čierna mačka s jaštericou v papuli. Staviam sa na nohy a bosá podídem k nej s tým najčistejším úmyslom jaštericu oslobodiť. Na tej časti pozemku, kde ešte slnko nestihlo predviesť svoje lúče, mi tráva oblizuje chodidlá. Záchrana jašterice je napokon neúspešná.

Záhrada je celý čas izolovaná od zvyšku mesta, krajiny, sveta. Je len mojím kráľovstvom, ktoré akoby nepoznalo nemilosrdný tok času. Pripomína mi, že aj keď tam vonku bude sneh hrobárom a vietor bude ako vreckár vyvracať kabáty, tu, u nás na záhrade, bude navždy svietiť slnko, vtáky budú skladať ódy na mätové lístky krčiace sa pri neestetickom plote, mačky síce budú loviť jašterice, no nikdy nebude príliš neskoro uvariť si bylinkový čaj a zavesiť slzy na vešiak, aby ich slnko vysušilo.