Neznámy vesmír [Star Trek FF]

4. Protiklady

„Myslím, že..."

„Tak potom myslíte zle," ozval sa rázne hlas jeho spoločníka, ktorý ho v ten deň opäť raz chytil za ramená a otočil ho o stoosemdesiat stupňov, aby tak pokračoval v ich ceste.

„Al, prečo mi to, sakra, robíš?!" oboril sa kapitán na svojho prvého poručíka zakvačiac sa mu o rukáv uniformy. „Prosím," poručík zaškúlil na muža po svojom boku, ktorý bol úplne zúfalý, „poďme preč! Vezmeme si loď a prvú misiu, čo bude v kurze a poletíme čo najďalej odtiaľto!"

„Nie," Alex sa vytrhol z pevného zovretia a vykročil po chodbe ústredia.

Jeho kapitán s hnevom aj strachom sledoval jeho vzďaľujúci sa chrbát. Za iných okolností by ho bez zaváhania dobehol a zladil s ním krok, no tentokrát sa mu nepáčilo, kam mieril.

„Poručík Shizyder, to je rozkaz!" vykríkol a dupol nohou.

Muž na druhom konci chodby zastavil. Jeho stredne vysokú postavu v šedej uniforme osvetľovalo doobedné slnko. Po chvíli lenivo otočil ku kapitánovi tvár zahalenú chladným tieňom nezaujatého hnevu. Modré oči prebodávali jeho nadriadeného.

„Ešte raz?" poručíkovo obočie sa neveriacky nadvihlo, no jeho pohľad niekoľkonásobne sprísnel.

Kapitán odvrátil zrak, sklonil hlavu, našpúlil pery ako oduté dieťa a porazene šepol: „Nič..."

Poručík prikývol, nedal na sebe poznať uspokojenie, ak vôbec nejaké pociťoval. Počkal, pokým sa k nemu jeho kapitán došuchce a pomaly kráčajúc po jeho boku mierili do haly plnej novoprijatých kadetov. Tam vládol ruch a napätie, no iné ako to, čo pociťoval jeho nadriadený.

Všimol si, ako naprázdno prehltol, keď prešli cez dvojkrídlové dvere a uvideli ten dav. Očami zdesene tikal po hmýriacej sa mase v červenej jednošate, ktorého členovia boli usadení v stupňovitých radoch, a podvedome si začal hrýzť peru.

Al vedel, že by vymenil celú loď za to, aby teraz mohol byť na druhom konci vesmíru a bojovať s akýmkoľvek nebezpečným monštrom, ale jeho úloha bola nateraz tu.

Za ten krátky čas službu na Gallico spoznal svojho kapitána, bola to vcelku jednoduchá povaha, a vedel, že toto rozhodne nie je jeho pohárik brandy a vedel to snáď každý na ústredí, ale bol jediný, kto bol po ruke.

Pôvodne malo miesto učiteľa prináležať Harrisonovi, ale jeho misia sa nečakane predĺžila a Nightwing dorazil do dokov Zeme až dnes ráno namiesto plánovaného dátumu určeného na deň pre dvoma rokmi – tými dvoma rokmi, čo mali slúžiť ako rekreačná doba. Potom mal dnes zaujať miesto učiteľa na Akadémii Hviezdnej flotily.

Plán však zlyhal a tak to miesto vychytal jeho synovec, Jack Nadler, ktorý bol v poslednej dobe lenivý vypraviť sa na nejakú misiu, pretože sa mu videlo zaujímavejšie potápať sa v zemských oceánoch po celej planéte, než ako plniť povinnosti prieskumníka. Nezaslúženú a vyžobranú dvojročnú dovolenku strávil pod vodou pozorujúc plávať rybky v koralových útesoch, a tak admirál Pettershu usúdil, že Harrisona môže plne zastúpiť na pôde Akadémie.

Pettershu je riadny hajzel, pomyslel si Alex s obavou pozorujúc rozklepaného kapitána.

Skontroloval hodiny a jemne upútal Jackovu pozornosť. „Máme ešte nejaký čas. Nepôjdete trochu von?" navrhol a ukázal na dvere, cez ktoré sa dnu valili ďalší a ďalší ľudia.

Kapitán nemo prikývol a akonáhle sa ocitli mimo dav, celý bledý si rukou zakryl ústa a rozbehol sa na toalety.

Na tvári jeho poručíka sa usadil neprítomný výraz. Pochopil, že to najhoršie z tohto dňa ešte len príde.