Neznámy vesmír [Star Trek FF]

2. Posledný deň

Eva pohliadla na Akadémiu. Tak, ako v prvý deň, aj teraz po rokoch sa jej zdala byť veľká, majestátna, reprezentatívna. Akoby sa nič nezmenilo, ale opak bol pravdou.

Vo svojom vnútri cítila, že už nemá strach či pochybnosti. Túžila dostať sa čo najskôr do vesmíru a robiť to, čo odmala chcela.

Kráčala s davom k hlavnej budove a vychutnávala si tú atmosféru. Všade, kam sa pozrela, boli spomienky na jej študijné dni. Pamätala si na svoj prvý deň, ako vídavala podobné skupiny ako teraz. Boli po celom areáli a ona sa ako prváčka cítila tak stratene.

Teraz na to nemala dôvod, pretože k jednej takejto skupinke sama patrila.

Carjiho vysokú postavu v modrom si všimla ihneď. Mával jej, zatiaľ čo Lauri, ako začali hovoriť Filaurel, na ňu volala.

„Ahojte!" pozdravila priateľov. Lauri ju hneď vzala do objatia a potom, keď sa odtiahla, jej pochválila uniformu. „V tej žltej ti to sluší!"

„Ďakujem!" Eva hrdo vypäla hruď a prezrela si polovičnú Romulanku v rovnakej rovnošate. „To nie je fér," povzdychla si, „ty v nej vyzeráš lepšie!" naoko sa odula, ale potom sa obe uškrnuli.

Obrátila sa na Grina, ktorý ju pozdravil krátkym zamávaním.

Musela uznať, že jeho uniforma sa najmenej zmenila. Stále bola červenej farby, hoci o čosi sýtejšej a bola aj o čosi formálnejšia. Na pohľad pôsobila veľmi jednoducho, ale to sa Eve na nej páčilo. So školskými uniformami, ktoré nosili kadeti prechádzajúci okolo nich, sa to nedalo porovnávať. Bola úprimne rada, že už tú hrôzu nemusí mať na sebe.

„Stále v červenej, čo?" zazubila sa naňho.

„No," Grin pozrel dolu a natiahol si okraje uniformy, „áno," odpovedal s úsmevom. „Tvoja je veľmi pekná," povedal a tvár mu ihneď sčervenela, až nabrala rovnakú farbu ako jeho nový odev, „ide ti k vlasom."

Eva si siahla na cop prehodený cez jedno rameno dopredu. „Ďakujem," pousmiala sa. Grinove komplimenty ju vždy tešili, bol k nej naozaj milý a pozorný. Taký hanblivý gentleman.

„Heh, ale pozri na Fira," štuchol ju do boku Carji, ktorý si svoj posledný deň očividne priveľmi užíval, a pokynul na zamračeného Romulana opierajúceho sa o kmeň stromu.

Eva sa zatvárila akoby práve omylom zjedla čosi veľmi hnusné a nemala to kam vypľuť – snažila sa o úsmev, no nemohla poprieť, že pozerať na Fira oblečeného do tak žiarivej farby bolo vskutku zvláštne.

„Bez komentárov," spražil ju Romulan pohľadom, ktorý asi odkukal od Baliula. Bol rovnako prísny a temný ako kapitánov.

Eva okamžite prikývla, no Carji sa rozosmial. Blondínka mohla len hádať, po koľkýkrát sa v ten deň na chudákovi Firovi takto zabáva, ale mladíkova reakcia jej dosvedčila, že už prekročil hranicu romulanskej trpezlivosti.

Odlepil sa od stromu, trochu sa prikrčil a poriadne kopol Trillana do zadku.

Smiech okamžite ustál. Carji sa pohoršene pozrel na Fira, pridržiavajúc si pritom dlane na sedacom svale.

„Bez komentárov a iných vecí, ďakujem," povedal spokojne Romulan a prekrížil si víťazne ruky na hrudi.

To sa už Eva, Lauri a Grin neudržali a rozosmiali sa na plné kolo. Trillan po nich len šibol pohľadom a naďalej si masíroval zadnicu. Desila ho predstava, že na nej bude musieť sedieť celý ten čas, čo bude mať Baliul a ostatní slávnostnú reč na ukončenie školského roka.

Keď si Eva zotrela slzy z kútikov očí, rozhliadla sa a vtom si všimla, že im ktosi chýba.

„Hej, kde je Fai?" opýtala sa.