Neznámy vesmír [Star Trek FF]

5. V tieni veliteľov

 „Vieš, byť kapitánom, to nie je len tak," povedala jej kedysi sestra, keď lamentovala nad nejakou podivnou vedou (asi fyzikou), zatiaľ čo ona so sústredením rozoberala zdobený kolt patriaci do zbierky ich otca.

Eva si aj dnes pamätala pohľad dravca, ktorý sa usadil na tvári jej súrodenca, keď opatrne vzala do rúk čistiacu sadu a opatrne prechádzala po drevených a potom po kovových častiach starej zbrane.

A ona tam stála, úplne bezbranná, neschopná vyriešiť príklad. Cítila sa byť menšia, než skutočne bola. V porovnaní so svojou sestrou však ozaj nebola nič extra.

„Je to veľa práce a zodpovednosti," povedala a opäť namočila látku do nejakého laku.

Veľmi rada túto činnosť vykonávala u nich v obývačke a ani krik ich mamy, že to v dome potom smrdí ako na skládke jadrového odpadu, jej v tom nemohol zabrániť. Robieval to tak ich otec, robila to tak aj Ariva.

„Musíš vedieť riešiť ďaleko náročnejšie problémy ako tamto," povýšenecky pokynula na elektronické zariadenie v jej rukách, kde svietilo zadanie príkladu.

Eve bolo do plaču. Cítila sa porazene, potupene.

„To je pravda," túto mienku podporila jej druhá sestra, ktorá dovtedy mlčky sedela na pohovke a čítala si. „Ale ty dobre vieš, Ari, že to tak úplne nie je," zaškúlila na najstaršiu sestru a Eve sa zdalo, že ju tak nejak karhá.

Potom vstala, odsunula od kuchynského stola stoličku a pokynula najmladšej sestre, aby si sadla.

„Kapitáni hviezdnych lodí skutočne nesú veľkú zodpovednosť," Carol sa jej pozrela do očí držiac ju za malé rúčky, „no ak majú problém, nikdy na to nie sú sami. Majú za sebou celý tím špecialistov, technikov, vedcov, ktorých úlohou je pomáhať kapitánom."

Vzala Eve zariadenie z rúk a chvíľu na ňom čosi hľadala. Potom ho obrátila tak, aby jej najmladšia sestra videla na fotku nejakej skupiny ľudí.

Najprv nechápala, o koho sa jedná, ale potom na veľkom kresle uprostred fotografie spoznala mamu. A za operadlom jej ako dvaja anjeli strážni stáli jej sestry.

„To je mama! A to si ty a Ari!" ukazovala nadšene.

„Čo? Ty jej ukazuješ fotky?!" zdesila sa Ariva a rýchlo k nim pribehla. Carol jej však zabránila, aby zobrala zariadenie, a tak sa len mlčky pozerala ponad jej rameno.

„To je mostík na Malone. Mama je kapitánka, Ari je jej prvá poručíčka, ja mám na starosti pilotovanie, sedím tu vpredu, keď letíme," vysvetľovala Carol, posadiac si Evu na kolená.

„A títo ostatní sú súčasťou našej posádky, tiež sú s nami na mostíku – tento má na starosti všetku vedeckú činnosť na lodi, preto má modrú uniformu, je to vedúci výskumu, tento v červenom je zase náš technik, pracuje s energiou na lodi, tetu Nualen poznáš, má na starosti komunikáciu. Vždy, keď sme vo vesmíre a ty nám voláš, teta Nualen o tom vie ako prvá a povie nám to."

„Rozprávajte mi!" prosila Eva.

Mala rada ich príbehy, hlavne tie od Carol, o výpravách, o vesmíre, o hviezdach, ku ktorým sa dostali tak blízko, až vypadali ako Slnko, o iných bytostiach a ich smiešnych zvykoch.

Ariva jej rozprávala iba samé desivé zážitky o tom, ako bojovala proti nespočetnej presile, ako jedného z jej tímu zožrala akási rastlina, ako utekali pred divokými zvermi, ktoré boli také veľké ako T-rex... Nemala tie príbehy rada, no akokoľvek sa ju snažila jej sestra odhovoriť od Hviezdnej flotily, nemalo to účinok.