Vlčie Dievča 2

4. Nápady a rozhodovanie

Všetkých som pozdravila a sadla som si vedľa Setha na gauč. „Tak čo ste teda vymysleli?" Spýtala som sa. ,,No nevymysleli sme nič konkrétne lebo chceme vedieť aj tvoj názor." Povedal Seth. „Och, okej. Tak teda o čo ide?" Spýtala sa. ,,Najprv sme rozoberali tvoju mamu a Sue. Napadlo nám, že by sme ich mohli poslať do Los Angeles. Je to veľké mesto a určite môžu ísť aj mimo mesta. A mohli by sme to v kľude zaplatiť." Povedal Edward. „Edward, je to od vás veľmi milé ale toto nemôžem prijať." Povedala som. Aj tak nemáme toľko peňazí aby som im to potom vrátila. „Netreba nič vracať. Odplatíte nám to tým, že budete s nami bojovať." Reagoval Edward na moje myšlienky. „Tak dobre. Veľmi ďakujeme Edward." Poďakovala som mu. Edward sa len usmial. „No dobre. Čo je ďalšie?" „No nevieme či to nie je príliš veľa čo by sme chceli ale nepoznáš niekoho z vášho kmeňa, kto by mal ešte v sebe vlkolačie gény? Každá pomoc by nám veľmi pomohla." Začal ďalšiu tému Carlisle. „No, možno by tam niekto bol. Asi najpravdepodobnejší by boli štyria moji bratranci z otcovej strany." Odpovedala som. Seth sa na mňa prekvapene pozrel. „Nepovedala si mi, že máš toľko bratrancov." „Tak nezišla reč na mojich bratrancov. Otec mal ešte dvoch bratov a každý má dvoch synov. Keďže otec musel mať od niekoho gény. Pravdepodobne od jeho otca alebo mami tak aj jeho bratia určite mali gény. Lenže oni určite nevedia o tom, že také niečo vôbec existuje." Povedala som. „Tak ich skús pozvať sem. Možno by im to došlo." Navrhol Edward. „Ale aj tak im to podľa mňa príde divné, že ich všetkých štyroch pozvem k nám a potom od nich chcieť aby nám pomohli." Naozaj mi to prišlo také divné a na rýchlo.  Chvíľu bolo ticho a Edward sa na mňa prosebne pozeral. Vzdychla som si. „No dobre. Môžeme to skúsiť." Povedala som. „Ako sa vlastne volajú?" Spýtal sa Carlisle. „Najstarší z nich je Peter (čítaj Píter), potom jeho brat Justin. A potom Cole a Brad."  Odpovedala som. Edward s Carlislom len prikývli. „Tak ja sa im skúsim zajtra ozvať. A či by boli ochotní prísť ma navštíviť." „Veľmi ďakujeme, Nicole. Aj im môžeme letenky a aj apartmány zaplatiť." „To nemusíte ale ďakujem." A usmiala som sa na Edwarda. „Dobre a posledná vec je, že kedy má tvoja mamina narodeniny?" Spýtal sa Carlisle. „Ako som vravela. Na budúci týždeň v stredu. To je 27- eho." „Dobre." Povedal Carlisle. „Inak, Seth. Sue vie o tom, že pôjde s mojou maminou preč?" Spýtala som sa. „Áno. Volal som jej ešte dnes a súhlasila." Odpovedal. Ja som len prikývla. „Tak to je všetko či ešte niečo?" Spýtala som sa Edwarda a Carlisla. „Už asi nič. Len to, že už na budúci týždeň budeme hľadať príbuzných a priateľov. Musíme sa pripraviť na to, že nie všetci budú chcieť bojovať." Odpovedal Carlisle. Ja som nič nepovedala len sa pozrela von na les. „Asi by sme už mali ísť. Nechceme vás vyrušovať." Povedal Seth. „Jasné. Určite ste unavený." Povedal Carlisle. Všetci sme sa rozlúčili. „Edward, pozdrav od mňa Renesmee prosím." „Iste. Odkážem." A usmial sa na mňa. Po rozlúčke som si so Sethom sadla do auta a vyrazili sme domov. „Ja neviem ako poviem bratrancom nech prídu. Aj tak keď sa premenia tak im dôjde, že prečo som ich zavolala. Mohli by sa nahnevať." Začala som s témou. „Za pokus nič nedáš. Možno sa im byť vlkolakom zapáči." Povedal pozitívne. „Možno. Zajtra im napíšem alebo zavolám." „Ako chceš, zlatko. Inak ako bolo s maminou?" Spýtal sa. „Dobre. Mohla som na chvíľu zabudnúť na problémy, ktoré máme." Odpovedala som. „Neboj sa. Keď toto skončí tak všetko bude lepšie. Nemusíme riešiť takéto veci. Keď sa zbavíme Volturiovcov všetko bude lepšie. Sľubujem." Povedal. „Ďakujem Seth." Poďakovala som. „A za čo?" A usmial sa. „Za to, že si vždy pri mne. Že si vždy pozitívny." „Ale nemáš za čo, láska. Pamätaj si, že ja budem vždy pri tebe." Povedal. Usmiala som sa na neho. Položila som mu moju ruku na jeho a preplietla som si moje prsty s jeho. O chvíľku sme už zastali pred mojím domom. Vystúpili sme spolu z auta. Pobozkali sme sa a objali. „Poriadne sa vyspi, zlatko." Povedal. „Aj ty by si mal, Seth." „Veľmi rád by som ale musím chalanom oznámiť novinky. Myslím, že nebudú moc nadšený." A zachichotal sa. „No tak to asi nie." A usmiala som sa. „Zavyjem ti na dobrú noc." Povedal. „Dobre, budem čakať." Usmiali sme sa na seba a ešte raz pobozkali. Seth sa rozutekal do lesa. Ja som vošla do domu, vyzula si tenisky. Mamina sedela na gauči pred telkou. „Ahoj, mami." „Ahoj zlatko." Odzdravila sa mi. Povedala som jej noviny, ktoré sme preberali s Cullenovcami. Ale nebola som si istá o bratrancoch, či jej to mám povedať alebo zatajiť.  Rozhodla som sa, že ešte jej to nepoviem. Po konverzácii som sa išla osprchovať. Po sprche som si ľahla a čakala. Mobil som si ešte napojila na nabíjačku. Ako som si ľahla tak som začula Setha ako vyje. Usmiala som sa do tmy a zašuškala „Dobrú noc, Seth." Otočila som sa na bok a zaspala.

Dúfam, že sa vám aj táto časť páčila. Prepáčte, že táto je krátka ale sľubujem, že ďalšia bude dlhšia. Čo si myslíte o tejto časti? Napíšte to do komentárov. A ak sa vám táto časť páčila tak nezabudnite dať vote.:)