Vlčie Dievča 2

14. Fotografie

Carlisle ešte rozprával o tom aké to bolo keď on sám patril k Volturiovcom. Vysvetlil nám, že nikto nie je s nimi nasilu, že všetci tam prišli dobrovoľne. Tak isto nám povedal, že Aro by teraz najviac chcel Alice- upírka, ktorá vidí budúcnosť. Bola by veľkým prínosom do Volturiovskej rodiny. A je dosť možné, že aj keď som vlolačica tak bude chcieť aj mňa keďže viem vypínať schopnosti. Moc mi to teda nelichotí. Po ,,tréningu" sme sa s Carlislom dohodli, že prídem ku Cullenovcom aby mi ukázal fotografie. S ostatnnými upírmi sa dohodol, že budú v stanoch prenocovať pri poli, kde sa bude konať boj.

Po tréningu som v ľudkej podobe kráčala po lese domov. Predstavovala som si ako tam prídeme a ako prekvapím Volturiovcom keď zistia aký mám nezvyčajný a jedinečný dar. Doma som sa prezliekla do čiernych rifiel a červeného trička. Nasadla som do auta a šoférovala som ku Cullenovcom.

Zaparkovala som auto pred domom. V dome sa upíri nervózne premiestňovali sem a tam. Ani sa im nečudujem. Vchodové dvere boli otvorené. Asi na mňa čakali. Vošla som dnu. Upíri sa v dome zastavili. Určite hneď zacítili moju prítomnosť. ,,Ahoj,Nicole." Privítal ma Carlisle. ,,Ahoj." Odzdravila som ho. ,,Poď so mnou." Povedal a viedol ma do jeho pracovne kde bol kľud a ticho. Na stene mal veľký obraz s troma chlapmi. Usúdila som, že to bude asi veľká trojka Volturiovcov ale nič som nepovedala. ,,Som rád, že si prišla. Prepáč, že tu je také rušno ale všetci sú nervózny." Ospravedlnil sa. ,,Nemusíš sa vôbec ospravedlňovať. Aj ja som nervózna zatiaľ čo svorka je natešená." Povedala som. Carlisle sa usmial. ,,Kde je Anthony?" Spýtala som sa. ,,Išiel  na lov aj s Edwardom, Jesperom a Emettom." Povedal. ,,Aha okej." Carlisle spod stola vytiahol z pod stola krabicu a položil ju na stôl. Z vieka krabice sfúkol vrstvu prachu. Krabicu otvoril a vytiahol celkom veľkú zbierku fotografií. Uložil si ich do dlane a začal mi ich ukazovať. Na prvej fotografií boli traja upíri. Boli posadený v jednej veľkej sále vo veľkých drevených trónoch. Stredný mal najdlhšie operadlo. ,,Takže toto je Marcus." Ukázal na upíra, ktorý sedel úplne na ľavej strane. Vyzeral zo všetkých najstaršie. Mal dlhé vlnité hnedé vlasy. Oči mal červené a pokožku bledú. Mal znudený a neprítomný pohľad. Nevyzeral ani moc strašidelne. ,,Marcusovi ani schopnosti moc vypínať nemusíš. Nie je nebezpečný." Povedal. Prikývla som. ,,Toto je Aro." Ukázal na upíra, ktorý sedel v strede, na najvyššom tróne. Vlasy mal tiež dlhé a hnedé ale mal ich pekne upravené a učesané. Oči mal tiež červené ale nepríjemný úsmev. Nebolo to tými špičákmi ale ten úsmev mi bol nesympatický. Aro nepôsobil hrôzostrašne ale nemala som z neho dobrý pocit. Carlisle k nemu nič viac nepovedal. ,,A toto je Caius." Ukázal na upíra na pravej strane. Vlasy mal blonďavé a mastné. Pohľad mal nahnevaný. Neusmieval sa. On už pôsobil hrôzostrašne. Aj keby mi Carlisle nepovedal, že je najkrutejší tak by som na to prišla aj sama. ,,A ešte som zabudol, že ich mám aj tu na stene." Povedal a ukázal na obraz, ktorý som si všimla keď som sem vošla. ,,Prečo ich máš na stene?" Spýtala som sa. ,,Ani neviem. pripomínajú mi roky keď som u nich slúžil." Povedal. Fotku hodil späť do krabice. Na ďalšej fotografií bola znova trojica upírov, ktorú mi už Carlisle ukázal. Ale s tým rozdielom, že boli pri nich ďalší štyria upíri. ,,Toto je Jane." Ukázal na nízku upírku. Blonďavé vlasy mala zopnuté do chvosta so stuhou. Na sebe mala po kolená dlhé voľné tmavočervené šaty. Veľké oči mala ako aj ostatný červené. Na tvári mala malý úsmev. Vyzerala zlato. Ale nemôžem sa oklamať. Veď je najhoršia zo všetkých čo sa týka jej daru- vie vám privodiť neskutočnú bolesť. ,,Toto je Alec. Jeho dvojča." Ukázal na o trochu vyššieho upíra. Naozaj sa celkom podobali. Len krátke vlasy mal čierne. Na sebe mal čiernu košeľu aj nohavice. Ešte na sebe mal čierny plášť. Jemu musím ako druhému zastaviť jeho schopnosť, kôli jeho výparom, ktoré vám vedia pozastaviť vaše zmysly. ,,Toto je Felix." Ukázal na vysokého, svalnatého upíra. Vlasy mal čierne. Už teraz mám pred ním rešpekt. ,,A toto je Demitri." Ukázal na upíra, ktorý stál pri Felixovi. Demitri vás vie vystopovať nech ste hocikde. Mal do moderného strihu ostrihané blonďavé vlasy. Mal vypracovanú postavu. Vyzeral dosť dobre. ,,Oni sú...môžem povedať najvernejší Volturiovcom a slúžia u nich najdlšhie." Povedal. Potom mi ukazoval mnoho ďalších upírov. Jedna mala ako dar štít. Ako Bella ale ona ho vedela rozšíriť len na určitú vzdialenosť a väčšinou ho dávala na Ara. Jej štít spočíval v tom, že ak chcel niekto na Ara zaútočiť tak keď prešiel cez ten štít tak zabudol, že prečo tam vlatne prišiel. Potom jedna upírka mala schopnoť vyvolať u hocikoho sympatie pre ňu a vedela ich okúzliť jej krásou. Carlisle mi ukázal ešte mnoho ďalších upírov. ,,Tak to je asi všetko." Povedal Carlisle s úsmevom. ,,Prečo asi?" Spýtala som sa. ,,Pretože ešte nevieme, kto sa k Volturiovcom ešte pripojí. A už vôbec nevieme, kto povedal Volturiovcom o Anthonym." Predstava, že by nejako Anthonymu ublížili ma úprimne desila. ,,A čo keď im to nikto nepovedal? Proste počuli o viacnásobných vraždách v Seattly a hneď im došlo, že ide o novorodenom upírovy?" Spýtala som sa. ,,To si nemyslím. Aj tak prečo by potom išli rovno aj po nás. Niekto im musel predsa povedať, že je Anthony u nás." Povedal ako by mi to malo byť zrejmé. Mne táto okolnosť úplne vypadla z hlavy. ,,Tak kto im to teda povedal?" Spýtala som sa ďalšiu otázku. Carlisle si povzdychol. ,,To zistíme zajtra. Ale ten kto im to povedal tak musí mať s nami nejaký problém. Inak to nevidím." Povedal. Ja som prikývla. ,,Tak ja už pôjdem sa poriadne vyspať." ,,Hej to by si mala." Povedal Carlisle s úsmevom. Vyšla som z jeho pracovne. V dome už bolo pokojnejšie a zdalo sa mi, že v dome ich je už menej. Určite už odišli k poľu. Pole na ktorom budeme bojovať bude to isté ako keď Cullenovci mali prvý konflikt s Volturiovcami kvôli Renesmee a falošnej domnienke. ,,Tak ďakujem Carlisle." Poďakovala som sa keď sme boli už pri vchodových dverách. ,,Nemáš za čo. Vidíme sa zajtra. Poriadne sa vyspi." Povedal. Prikývla som a smerovala som k autu. Nastúpila som do auta a zamierila smerom domov. 

Doma som sa prezliekla do pohodlnejšieho. Bola som ešte viac v strese. Klepala som sa. Tentoraz som sa seba samej pýtala, že kto to môže byť. Aj keby som si lovila v pamäti tak by som na to neprišla pretože on alebo ona musí mať s Cullenovcami problém už dlho. Moje rozmýšľanie prerušilo klopanie na dvere. Išla som tvoriť. Bol to Anthony. Oči mal žiarivo zlaté. Určite si dobre zalovil. ,,Ahoj." Pozdravil ma. ,,Ahoj." Odzdravila som ho. ,,Chceš ísť dnu?" Spýtala som sa. ,,No..Ale hej." Povedal a vošiel. Sadol si do obývačky na gauč a ja som si sadla tiež. ,,Ako sa máš?" Spýtal sa. ,,Ani nie moc dobre. Som  v strese čím ďalej tým viac." Povedala som mu. Ako keby to nevedel. ,,To zvládneme." Povedal a pohladil ma ľadovou rukou po líci. Nebránila som sa. ,,Prečo si teda prišiel?" Spýtala som sa. Neviem či som otázku chcela položiť práve takto ale čo už. ,,Prišiel som pretože by som ti chcel dať jednu vec. Pre prípad, že sa stane niečo mne alebo tebe." Odpovedal. Vyzeral veľmi ustarostene. Bál sa. ,,Takto nehovor. Dúfajme, že to zvládneme." Podporovala som ho teraz ja. Chvíľu bolo ticho. Ale potom sa Anthony rýchlo priblížil a jeho studené pery sa dotkli tých mojich. Udialo sa všetko tak rýchlo, že som nestihla ani zareagovať. Pobozkal ma jemne. Jednu ruku položil na môj chrbát. Druhou sa ma dotýkal na krku. Toľké pocity vo mne prúdili, že som ani nevedela ako sa cítim.  Anthony sa odo mňa oddialil a ruky si pritiahol späť k telu. Usmial sa. ,,Pre každý prípad." Dodal na koniec. Ja som sa úsmevu neubránila ale uvedomila som si, že som spravila chybu. Veď som so Sethom. Ale neľutovala som ten bozk. ,,Mala by si sa ísť vyspať." Povedal. ,,Máš pravdu. A ty by si mal ísť za ostatnými. Určite ťa čakajú." Povedala som. Anthony len s úsmevom prikývol a postavil sa. Postavila som sa tiež. ,,Drž sa." Povedal mi Anthony a objal ma. ,,Aj ty sa drž. Dávaj si pozor." Amthony sa zasmial. ,,Ale veď ešte nejdeme do boja." Povedal. ,,Nevadí." Anthony odišiel. Ja som sa ešte osprchovala a ľahla si do postele. Po dlhom nepokojnom prehadzovaní som zaspala.

No čo si myslíte o tejto časti? Čo myslíte? Ako to dopadne? Nezabudnite sa s vašimi názormi so mnou podeliť v komentároch. Ak sa vám časť páčila tak nezabudnite dať vote.:) Ospravedlňujem sa za možné gramatické chyby alebo prekliky.