Cintorín ruží (dokončené)

1

 A zrazu sa všade rozprestrela tma. Nohy sa mi odlepili od zeme. Skríkla som, no zvuk sa stratil vo vzducho- prázdne. Letela som. Asi. Bol to zvláštny pocit. Cítila som, akoby mnou ťahal nejaký neviditeľný prúd. Vedela som, že sa hýbem, no pre tmu som stratila orientáciu. Nevedela som, kde som, či dokonca ako som sa sem dostala. Nevedela som si vybaviť jedinú zmysluplnú myšlienku. Čo som naposledy robila? Nevedela som si vybaviť ani vlastné meno. Mala som vôbec nejaké? Preletela mnou triaška. Jemný hlások v hlave mi našepkával, že niečo zabúdam. Na niečo veľmi podstatné. Na niečo, čo by som si mala za každú cenu zapamätať. No nech som sa snažila akokoľvek, myšlienky mi utekali z mysle ako piesok z prederaveného vreca.