Cintorín ruží (dokončené)

2

Tma sa začala okolo mňa zvíjať. Nadobúdala nejasné kontúry predmetov. Vynárali sa všade vôkol mňa, no boli príliš nejasné na to, aby som vedela posúdiť, čo boli zač. Prúd ma pomaly postavil na vlnitú zem. Skepticky som sa na ňu pozrela. Vyzerala, akoby sa mala každú chvíľu podo mnou prepadnúť. No keď som sa špičkou dotkla tej neznámej látky, prstami som narazila na tvrdú, pevnú zem. Zapotácala som sa. Ani som si neuvedomila, ako dlho som už letela. Celé telo protestovalo proti náhlej tiaži, ktorú opätovná gravitácia so sebou priniesla. Prostredie sa postupne vypĺňalo vznikajúcimi predmetmi. Vyzeralo to, akoby sa tvorili z tej hmly, ktorá sa tu stále plazila popri nohách.