Mukel (hp)

Kapitola 10

S Chrabromilčanmi a Slizolinčanmi sme šli dolu k Hagridovi. Aj keď tu Draco nebol kvôli nášmu malému incidentu, starostlivosť o zázračne tvory bola aj tak katastrofa.

Nebudem klamať, bolo to dobré rozptýlenie, presne ako Fred sľúbil že by to bolo.

Moja nálada sa rýchlo zlepšila, keď som sa dozvedela že Moody premenil Malfoya na fretku. Ach, preklínala som sa stále dookola, pretože som to premeškala, i keď som vedela že sa to stane a chcela som stihnúť to predstavenie na vlastné oči.

Pár dni prešlo rýchlejšie než som si myslela že by to trvalo. Bola som už menej vystrašená vidieť duchov, pripravila sa na kráčanie na pohybujúcich sa schodoch a naučila sa ignorovať hovoriace obrazy. Hoci som stále čakala že sa zobudím z nejakej kómy,

To sa však sa nestalo.

Zistila som, že si užívam všetky hodiny; od Transfigurácie po Herbólogiu. Aj na priek Snapovej zlej nálade, ukázalo sa že som elixíry milovala. Koniec koncov, bola to jediná hodina v ktorej som mohla praktikovať nejakú mágiu.

Na iných hodinách, ako napríklad v čarovaní, som sa len tvárila že som zametala prútikom ktorý mi dal Dumbledore, ešte hovoriac, že žiadne kúzla, bojí sa že spôsobím explóziu.

Možno som len bola paranoidná, ale mohla by som prisahať, že (falošný) Moody mi dával nebezpečné a podozrivé pohľady celú hodinu, keď nás učil o neodpustiteľných kliatbach.

Prešli týždne, pristihla som sa znovu premýšľať, tento krát sa mi dostali do hlavy ešte horšie myšlienky, až som jeden deň nemala inú možnosť, len navštíviť profesora Dumbledora.

Liezla som po schodoch za sochou chrliča, zaklopala som a otvorila dvere po tom čo som počula mdlé 'vstúpte'.

,,Ah, Slečna Hillersová." Usmial sa Dumbledore a posadil sa za svoj stôl. ,,Čomu vďačím za vašu návštevu?" 

,,Môžem s vami hovoriť, Profesor?" hanblivo som sa opýtala.

,,Oh, chcete nás už opustiť?"

,,Pane, ja - ja milujem tráviť čas na Rokforte. Bol to môj najväčší sen. Stať sa čarodejnicou a doraziť sem ako dieťa. Musím však vedieť čo sa mi stane v budúcnosti. Avšak v prvom rade ako a prečo sa stalo toto." 

,,Obávam sa, že na tieto otázky nemám kompletnú odpoveď." povedal, stávajúc zo svojho miesta a približoval sa ku mne. ,,Niekto vás skutočne poslal späť v čase. Kto by to však bol, to neviem. Iste to bolo kvôli tomu aby ste niečo zmenila, avšak, ako sa im podarilo očarovať tú bariéru, to neviem povedať; ale odvážim sa povedať, že len mocná čarodejnica alebo čarodej dokáže také niečo urobiť."

Tak mám zostať tu, v čarodejníckom svete? Čo moja rodina?" odsekla som., začínala som byť otrávená na jeho neschopnosť plne mi odpovedať.

,,Obávam sa, že práve teraz sa vrátiť nemôžete." povedal Dumbledore. ,,Vieš, teraz, keď si v inej časovej zóne, tvojim rodičom sa už dcéra menom Lexi Hillersová narodila, i keď má len jeden rok. Myslíš, že dvaja muklovia ti budú veriť keď vtrhneš do ich domu, tvrdiac že si ich štrnásť ročná dcéra prichádzajúca z budúcnosti?"

Neodpovedala som. Pohľad mi spadol na zem, spolu aj so všetkou sebavedomosťou ktorú som si držala, vediac až moc dobre že mal pravdu.

,,Tak ako sa môžem vrátiť? Časovrat, možno?"

,,Časovrat nieje odpoveď, slečna Hillersová." povedal súcitne. ,,Som si istý že sa späť vrátite, keď bude ten správny čas, presne tak ako ste sa dostali sem. Hoci, kedy, kde a kým, to neviem. Ale ak by ste mi mohli podať informácie o tom čo by sa malo stať, možno by nám to všetkým pomohlo."

Úplne som tú otázku od ignorovala a namiesto toho som povedala, ,,Čo mám teda robiť do kým ten čas príde? Čo keď to zaberie roky? Ako ste povedali, nemôžem sa ani vrátiť k svojej rodine!  Okrem toho, nemám ani žiadne galeóny! A moje muklovské peniaze určite niesu dosť na to, aby som mohla zostať roky v nejakom moteli!"

,,Pochytil som, že ste trávili veľa času s Pánmi Weasleyovými—"

,,—Ak navrhujete aby som u nich strávila celé leto, ste na omyle, pane. Poznám ich len mesiac. Nechcem byť nikomu na príťaž."

Predtým ako Dumbledore mohol odpovedať, dvere do jeho kancelárie sa otvorili, a muž vkročil do vnútra. ,,Ah, Barty. Očakával som vás!" Dumbledore povedal žiarivo. ,,Hoci som teraz v strede rozhovore tu so Slečnou Hillersovou—"

,,—Nie, to je v poriadku."odsekla som ho. ,,Aj tak som už bola na odchode." A s tým, som začala kráčať k dverám.

Hoci predtým ako som mohla odísť, Dumbledore povedal poslednú vec, ,,Oh, Slečna Hillersová?"

,,Áno?"

,,Veľmi by som ocenil, ak by ste o tom s nikým nehovorili." povedal. ,,Myslím si, že to bude najlepšie."

Kývla som hlavou na znak súhlasu, i keď Fred o tom už vedel. Nechala som Bartyho Croucha a Dumbledora osamote. Odchádzajúc z kancelárie, som mala namierené k Veľkej Sieni.

Keď som tam skoro bola, musela som sa zastaviť pred vstupom do siene, kde sa veľký dav zhromaždil okolo kusu papieru zavesenému na stene, ako oznámenie.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa Harryho, Rona a Hermiony, keď som k nim dorazila blízko oznámenia.

,,Je to o tom Trojčarodejníckom Turnaji." povedal Ron. ,,Tie druhé školy majú doraziť za týždeň."

Práve vtedy sme započuli Bifľomorského chlapca Ernieho Macmillana nahlas povedať, ,,Som zvedavý či to Cedric vie. Myslím že mu to pôjdem povedať..." a išiel.

,,Cedric?" Ron povedal nechápavo.

,,Diggory," povedal Harry. ,,Musí sa zúčastniť turnaja."

V ten moment som pocítila ostrú bolesť pri srdci, ako som započula meno Cedric Diggory. Cítila som vinu, že som nepovedala Dumbledorovi čo sa stane. Hneď som však pokrútila hlavou; podľa všetkého čo som vedela, som bola zrejme stále v nejakej kóme, alebo niečo. Stále som nechcela ničomu veriť, zraniť svojho vnútorného milovníka Harryho Pottera.

Kráčala som spolu s triom cez Veľkú Sieň a konečne si sadla k Fredovi a Georgovi, ktorý sa celý týždeň správali čudne, šepkajúc si hocikde kde boli.

,,Je to nepríjemne, dobre," George hovoril k Fredovi. ,,Ale ak sa nám stále bude vyhýbať, nakoniec mu ten list budeme musieť poslať aj tak."

,,Kto sa vám vyhýba?" spýtal sa Ron, ktorý sedel rovno pri nich.

Bodaj by si sa nám ty vyhýbal," povedal Fred, vyzerajúc podráždení z Ronového vyrušenia.

,,Čo je nepríjemne?" Ron sa spýtal Georga.

Mať zvedavého gita ako si ty, za brata." Povedal George, čo ma rozchichotalo.

Len vtedy sa konverzácia obrátila na smer o Trojčarodejníckom turnaji ako vždycky. nekontrolovateľne som posunula na svojom mieste, spomínajúc si na to, čo sa má stať.

Musím nájsť Cedrica. Musím ho varovať.