Mukel (hp)

Kapitola 25

Prišlo mi to ako hodiny, čo som tam sedela sama s mojimi myšlienkami. Oči som už mala vyplakané, iba som tam nehybne sedela, zízajúc do nikam.

Noc sa chopila oblohy a všade bola tma, až som započula, že na mňa niekto zozadu zavolal. ,,Slečna Hillersová?"

Slabo otáčajúc hlavu, som uvidela Profesorku McGonagallovú. Bola celá bledá a v očiach už nemala ten prísny pohľad.

,,Profesor Dumbledore by vás rád videl v jeho kancelárii." povedala Profesorka. Slabo prikývajúc, som sa postavila.

Pozemok Rokfortu sa zdal byť tichší ako nikdy predtým, nikoho na chodbách a ak boli, buď sedeli v tichosti, alebo sa rozprávali tichým hlasom.

Nemusela som sa pýtať ako sa mal Harry, alebo čo sa stalo Bartymu Crouchovi Jr. pretože som to všetko vedela a práve preto som sa cítila tak zle.

Pretože som vedela, keď som kráčala smerom k  Dumbledorovej kancelárii, že narazím na mŕtveho muža a tá myšlienka bola dostatočne silná, aby som sa opäť prepadla do slz.

Neviem ako som sa dostala hore vzhľadom na môj šokovaný stav, ale keď som vošla do miestnosti, a videla som Dumbledora za svojim stolom, cítila som sa nejako kľudnejšie.

,,Ak by ste mohli, tak sa prosím posaďte, Slečna Hillersová." povedal mi, ukazujúc na blízku stoličku. Ani Dumbledore nevyzeral ako jeho zvyčajné ja.

,,Predpokladám že už ste vedeli čo sa malo stať?" spýtal sa a ja som len prikývla, pozerajúc sa dole na zem.

,,Mohla som to zastaviť." povedala som tichým hlasom.

,,Obávam sa že nie." povzdychol si. ,,Niekedy, sa budúcnosti utiecť nedá. Kto vie aké horšie veci sa mohli stať, ak by sa Pán Temna nevrátil tú istú noc, s Harrym po jeho boku. A som presvedčený, že viete prečo."

Prikývla som, stále odvracajúc zrak. ,,Pretože aby Voldemort mohol zabiť tú časť svojej duše ktorá je v Harrym, musel s ním dnes večer nadviazať pokrvné spojenie. Inak..." utíchol mi hlas.

,,Inak Lord Voldemort nebude môcť byť porazený." dokončil ma Dumbledore. ,,Nie som jasnovidec, Slečna Hillersová, a taktiež neviem, či sme tento boj v budúcnosti z ktorej pochádzate vyhrali, alebo nie. Neviem čo sa stane, ale jeden môže len dúfať. Napriek tomu, vás opäť žiadam, nepokúšajte sa zastaviť nič, čo by mohlo viesť k tomu, že by sa Lord Voldemort nepokúsil zabiť Harryho v tú správnu chvíľu."

Možno narážal na svoju vlastnú smrť, možno na Snapeovú. Tak či tak, to mohlo znamenať, že ostatné nevinné životy môžu byť zachránené. Alebo som v to aspoň dúfala.

,,Tak... prečo potom?" zamumlala som, hlavne pre seba.

,,Prečo potom čo, Slečna Hillersová?"

,,Prečo som sem bola poslaná, keď nemám nič meniť? Bola to len nehoda?"

,,Nie," Dumbledore bez váhania potriasol hlavou. ,,Nebola to nehoda. Niekto vás sem poslal a musí za tým byť nejaké vysvetlenie."

,,Tak... Prečo ja?" spytovala som sa. ,,Prečo len obyčajný Mukel?"

Dumbledore sa na mňa usmial. ,,Nie ste obyčajná, Slečna Hillersová. Nikto na svete nie je. Každý sme svojím spôsobom špeciálni."

,,Ale kto? Kto by mňa posielal späť v čase?" začínala som sa cítiť frustrovane, kvôli pýtaniu sa tých istých otázok už stý krát po tento rok. ,,A prečo? Čo chceli aby som zmenila?"

,,Keď nadíde čas," Dumbledore začal pokojne, ,,Tak sa to dozvieme. Ale zatiaľ, musíme čakať."

,,Možno to bol nejaký člen mojej rodiny?" nádejne som sa opýtala. ,,Možno mám vzdialených blízkych čarodejníkov?"

,,Tú istú otázku som sa spýtal aj sám seba. Takže som putoval a hľadal; si dcéra Lisy Goldmanovej a Richarda Hillersa. Dokonca som aj ryl hlbšie do tvojej rodinnej histórie," začal. ,,Na strane tvojej matky není ani jedna kvapka čarodejníckej krvi, a ak som správne pochopil, tak tvoj otec bol sirota?"

,,Áno, bol." prikývla som.

,,Dokonca som sa snažil zistiť všetko o jeho rodine, ale meno Hillers taktiež nemalo žiadnu spomienku čarodejníckej histórie"

Neodpovedala som. Len som premýšľajúc odvrátila zrak. Všímajúc si môj pohľad, Dumbledore povedal, ,,Keď všetko skončí, tak sa vrátite naspäť k rodine a do svojho vlastného sveta. Nemusíte si robiť starosti."

Ale to mi starosti robilo. Bola som roztrhnutá medzi dvoma svetmi ktoré som poznala. Nebola som si síce istá, či som toto celé chcela nechať za sebou, ale aj tak mi rodina chýbala tak, ako ešte nikdy.

,,Keď sa vrátim, tak toto všetko zmizne?" spýtala som sa.

,,Samozrejme že nie. Toto všetko je skutočné." Dumbledore povedal a ja som sa na neho konečne pozrela s nádejou. ,,Keď nastane čas, aby ste sa vrátila späť do budúcnosti, pôjdete rovno naspäť do toho momentu, kedy ste utekali medzi nástupišťami 9 a 10 na stanici King's Cross. Pre nich – tvojich rodičov a kamarátov – akoby ani sekunda neprešla. Zatiaľ čo pre nás, to bude ako desať ročný rozdiel."

,,Nebudem potom vyzerať staršie?" zaujímala som sa. ,,Akože... To si určite všimnú."

,,Možno budete vyzerať staršie, to áno, ale to nie je nič, čo by sme nedokázali napraviť s malým kúzlom pomätenia okolo teba; tak si nikto nevšimne, že vyzeráš inak."

Oči sa mi zaleskli od vzrušenia. ,,Takže to – takže to znamená že keby chcem, tak môžem navštíviť čarodejnícky svet?"

Keď sa na mňa však Dumbledore smutne pozrel, môj úsmev sa vytratil. ,,Viete, že je to proti našim zákonom aby na toto celé muklovia len tak narazili, však, Slečna Hillersová?"

Srdce mi kleslo. Použili by na mňa obliviate po tomto všetkom? Pretože som koniec koncov, bola len Mukel. Čo keď sa vrátim naspäť do toho momentu na King's Cross a nebudem si pamätať nič z tohto?"

,,Vidím ti záblesk nádeje a viery v očiach, Lexi. Už som to videl. Kedysi dávno." Dumbledore zašepkal. ,,Ale pre tento raz sa radšej nerozprávajme či o minulosti, alebo budúcnosti. Teraz, by som bol rád ak by ste sa pridala k Fénixovmu rádu. Iste o tom už viete?"

,,Áno, Pane." prikývla som, silnejšie ako predtým, i keď mi hlava stále premýšľala. ,,Bolo by mi cťou sa pripojiť, Pán Profesor."

,,Ďakujem, Slečna Hillersová." znovu sa usmial. ,,To by bolo pre tento raz všetko."