Mukel (hp)

Kapitola 11

Pre všetkých vzrušenie, konečne dorazil 30. Október. Všetci sme netrpezlivo čakali a sledovali hodiny, dúfajúc že šiesta hodina by rýchlo nastala, keďže bol čas pre ostatné školy aby dorazili na Rokfort.

Posledné hodiny sa mali skrátiť o hodinu a pól. Všetci boli nesmierne nadšený, pretože to mala byť hodina so Snapeom. Všetci okrem mňa.

Stále viac som si obľubovala elixíry, že v čase keď som bola na Rokforte, som strávila všetok voľný čas v knižnici, aby sa mi myšlienky zatúlali niekam inam.

V ten deň pred Elixírmi, som sa do triedy dostavila o hodinu skôr. Snažila som sa vytvoriť odvar, o ktorom som čítala predchádzajúci deň a dostala som nápad na úžasný vtip.

Práve keď ostatní prichádzali, vypila som pár kvapiek z odvaru ktorý som len pred sekundou spravila a ukázal sa byť úspešný. Ako som plánovala, môj nos sa začal zväčšovať a zväčšovať.

Hodila som si svoje tmavé vlasy na tvár, rapujúc si svoj čierny plášť okolo celého tela, som sa postavila na blízku stoličku. Hlbokým, pomalým a nebezpečným hlasom ktorý napodoboval Severusa Snapea, som začala, 

,,Poprosím vás o pozornosť trieda!" hneď na to, všetkých oči boli na mne. ,,Ja som Profesor Snappy, váš Majster elixírov! Rád by som strkal svoj neskutočne veľký nos, do záležitosti iných ľudí!" Všetci sa na to zachichotali.

Potom som prstom ukázala na Harryho, a vykríkla som, ,,POTTER! Odoberám Chrabromilu 10 bodov za to že existuješ!" Všetci vybuchli do smiechu a smiali sa hlasnejšie a hlasnejšie.

Sama som vypustila mierny chichot, predtým ako som si odkašlala a vrátila sa k svojmu vážnemu výrazu. Vtedy som si vzala fľašu zo stola kúsok odo mňa, ukazujúc to triede a povedala som, ,,Dnes vás naučím o tom naj smrteľnejšom elixíre na svet: šampón!"

Všetci teraz od smiechu až hučali, ale rýchlo to opadlo, keď prísny hlas zakričal cez celú triedu, ,,STE PO ŠKOLE, slečna Hillersová!"

Preglgla som. Pri vchode do triedy som spozorovala Severusa Snapea, ako mi venoval ten naj smrteľnejší pohľad. Nevyslovila som jedno slovo a posadila sa vedľa Rona a Harryho, ktorým bolo ťažko kontrolovať ich smiech.

Keď sa hodina skončila, utekala som rýchlo k dverám, snažiac utiecť predtým než sa ku mne mohol dostať Snape a hovoriť somnou o mojom treste.

Tento raz som nemala šťastie. ,,Nie tak rýchlo, slečna Hillersová!"

Sakra, iba pár centimetrov a vyhla by som sa mu, pomyslela som si frustrovane, otáčajúc sa späť s Snapeovi. 

,,Kde si myslíte že idete?" Snape povedal namosúrene.

,,Za Madam Pomfreyovou, Pane." povedala som. ,,Viete, nechcem navždy ostať s týmto nosom na tvári."

,,Oh, Ale ja si myslím že vám to veľmi sedí, profesor Snappy." Snape povedal sarkasticky, temným tónom.

,,Nie, ten pristane len vám." Doberala som si ho, snažiaca sa nevybuchnúť do smiechu. 

,,Ako sa opovažuješ!" vyštekol Snape, približujúc sa ku mne. ,,Je pre teba všetko len sranda!?"

,,Len vtipné veci."

Jeho krv vrela, snažil sa však ostať v pokoji s so zlovestným úškrnom na jeho perách povedal, ,,Tak to dúfam, že pre vás bude vaša po škola tak isto zábavná. Pretože keď dnes do upratujete kuchyňu, budete plakať. To vám sľubujem."

,,Ale, Pane! Dnes je predsa tá hostina!"

,,To je presne prečo budú domáci škriatkovia potrebovať pomoc s upratovaním po hostine." povedal Snape. ,,Prajete si aby ste vedeli použiť kúzla, nemám pravdu?"