Mukel (hp)

Kapitola 21

,,NEMÔŽEM TÚ KNIHU VIAC ČÍTAŤ!" zrevala som, búchajúc svoju kópiu knihy Dejiny mágie o stôl, ako sme sedeli v knižnici, deň pred druhou úlohou. ,,ZOMIERAM OD NUDY!"

,,Prešlo len dvadsať tri sekúnd, Lexi," Fred povedal. ,,Len si začala čítať ten nadpis."

,,A ja si myslím, že máme presne dvadsať tri sekúnd na útek, predtým, než nás Madam Pinceová vyhodí." povedal George, ukazujúc na rozzúrenú knihovníčku, ktorá udávala tempo našim smerom.

,,Bež! Bež!" zasyčala som a všetci sme sa postavili, baliac si naše veci tak rýchlo ako sa len dalo, predtým, než sme vybehli z knižnice.

Ťažko som vydychovala a so spokojným úsmevom som povedala, ,,Ah... konečne sloboda."

,,To si urobila naschvál, že hej?" zamyslel sa Fred s vedomým úsmevom.

,,Čo som urobila?" povedala som nedôverčivo, po ceste vonku.

,,Naschvál si kričala, aby nás Madam Pinceová vyhodila, nech sa nemusíme učiť!" George pokračoval.

,,Nemám poňatia o čom to hovoríš." nevinne som na nich mykla plecom.

,,Ty si niečo iné, Hillersová" Fred pochybne zakýval hlavou a usmial sa.

,,Ach, úprimne, chlapci," začala som, ,,Čo by ste radšej robili vy? Písali si esej na transfiguráciu, alebo si išli somnou zobrať nejaké jedlo pod zub."

Pozreli sa na seba a potom späť na mňa. ,,Jedlo," povedali spolu.

***

Boli sme akurát na čas na obed, keď sme sa dostavili do Veľkej Siene. Sedeli sme dosť dlhú chvíľu, predtým než George prelomil to ticho.

,,Mimochodom," začal,  ,,S Fredom sme včera večer vymysleli úžasnú hru. Je to mentálne, samozrejme–"

,,–Preto je to tak geniálne." Fred ho doplnil.

,,Tak, ako sa tá hra volá?" spýtala som sa zvedavo.

,,Schovaj-sa-a-hľadaj-značku-nebezpečenstva!" povedali obaja naraz.

Zasmiala som sa. ,,A ako to funguje?"

,,Jednoducho! Pôjdeme do zakázaného lesa a necháme veci ísť hladko, ako si prajú." Fred šibalsky odpovedal.

Presne som si pamätala, ako v prvej knihe, Hagrid povedal, že strávil polku života naháňaním Freda a Georga preč od zakázaného lesa. Musela som sa nad tým zachichotať.

Úsmev mi však na sekundu rýchlo zmizol, ako mi pár myšlienok zablúdilo do hlavy.

,,Čo sa deje?" spýtal sa George, keď si všimol môj výraz.

,,Vážne chcete aby som šla?" zaujímala som sa.

,,Samozrejme." Fred coolovo pokrčil ramenami, ,,Prečo?"

,,No... neviem," začala som, ,,Akože... prečo by ste somnou chceli tráviť toľko času, aj tak?"

,,Čo? Takže v týchto dňoch už je snáď hriech tráviť čas s ľuďmi?" Fred sa uškrnul.

,,Nie," mykla som plecom. ,,Ale väčšinou ste to boli len vy dvaja pri týchto veciach, vieš? Alebo pre vymýšľanie zásob do vášho obchodu zo zábavným tovarom. Neboli ste ani s Leem, ktorý je váš najlepší kamarát už posledných päť rokov. Prečo by ste ma vôbec zapájali?"

George venoval Fredovi rýchly pohľad, ale potom sa náhle pozrel na mňa a zo žmurknutím povedal, ,,Lebo si skvelá, Lexi."

,,Hej," Fred do mňa uštipačne šťuchol. ,,Teraz patríš do klubu."

***

Druhá úloha nastala na ďalší deň a zamestnanci nás viedli smerom k čiernemu jazeru.

Celú cestu, boli Parvati a Lavender zmätené, že kde bola Hermiona v noci, keďže sa vôbec neobjavila.

,,Včera večer mi bol pripomenutý vtip," Lee povedal, keď sme sa spolu s Fredom a Georgom zdvíhali z lode a išli sme sa hľadať dobré miesta.

,,Aký?" spýtala som sa, ako sme si sadali.

,,Dobre, tu to je; počuli ste o tom chlapíkovi, ktorému odrezali jeho ľavú stránku? Už je v pohode!" Lee povedal a všetci sme sa prepadli do smiechu.

,,Oh! Ja mám dobrý," začala som, ,,Minulú noc, som mala sen, že plávam v oceáne plnom oranžovej sódy, ale ukázalo sa, že to bolo len Fanta sea!"

Zachichotala som sa, ale keď som zdvihla pohľad, videla som všetkých troch naprázdno na mňa žmurkajúc, hlboko zmätený.

,,Fanta sea? Fantasy?" pokúsila som sa vysvetliť, ale spomenula som si že zrejme nemali poňatia čo bola Fanta, tak som to zahodila za hlavu. ,,Oh, nechajte tak."

Práve vtedy, Ludo Bagman, hlava oddelenia čarodejníckych hier a športov a jeden zo sudcov turnaja, stál nad davom, keď boli štyria šampióni pripravený na ponorenie sa do jazera a začal rozprávať s magicky hlasným hlasom.

,,Tak, všetci štyria šampióni sú pripravený na druhú úlohu, ktorá započne na moje písknutie." jeho hlas sa rozvinul cez tmavú vodu až k našim stánkom. ,,Majú presne jednu hodinu aby dostali späť to, čo im bolo urieknuté. Na tri. Raz... dva... tri!"  

A tak, na Bagmanové zapískanie, popri našom jasaní, sa štyria šampióni ponorili do jazera.

Pozrela som sa k davu sudcov, ale v hľadaní Bartyho Croucha som zlyhala. Potom ma to zrazu zasiahlo a striaslo ma; V jeden z týchto dní bude zabitý, vlastným synom.

Pri pomyslení na to ma zabolelo pri srdci, ale potom som si spomenula, že nemám neoprávnene zasahovať do času, pokiaľ to Dumbledore nevidel ako správne, lebo treba priniesť aj určité obete.

Potom som však začala premýšľať, prečo Dumbledore chcel aby som ostala, ak nechce aby som nič menila alebo nikoho zachraňovala.

Ako som mohla len tak posedávať a nechať Croucha a Cedrica zomrieť? Moja myseľ nad tým stále premýšľala, až pokým som si nespomenula na Siriusa. Žalúdok sa mi pri pomyslení na neho prevrátil.

Ešte som ho nestretla, ale cítila som sa, akoby som ho poznala osobne. Záležalo mi na ňom a nemohla som vystáť tú predstavu o jeho smrti; nie teraz, keď som vedela presne čo sa má stať.

,,Nejaké sladkosti by to teraz zabili," Fred premyslene zahlásil, pedantne sledujúc jazero.

Fred...

Ako som na to mohla zabudnúť? pomyslela som si v horore, oči naplňujúce sa mi so slzami, keď som si spomenula na to, čo sa má stať za tri roky.

Fred sa stal tak podstatnou osobou v mojom živote, čo ma prinútilo zabudnúť na ten starý.

Otáčajúc si hlavu mojim smerom, sa na mňa zvláštne pozrel. ,,Si v poriadku, Lexi?"

Automaticky, som vyskočila dopredu a objala ho. Fred ostal šokovaný, ale po pár sekundách ma objal naspäť, bez toho aby vôbec vedel čo sa deje.

,,Nájdite si izbu!" George zakričal, čo nás prinútilo odtiahnuť sa.

Fred sa na to nervózne zasmial, ale ja som musela odvrátiť pohľad, snažiac sa zabrániť padajúcim slzám.

Nenechám to len tak, sľúbila som si. Fred nie.