Mukel (hp)

Kapitola 34

V Brlohu vládla pochmúrna atmosféra počas celého budúceho týždňa, kvôli Percyho tragického odchodu.

Hovorilo sa, že teraz žije v Londýne. Tak sa pani Weasleyová, túžiaca to všetko napraviť, rozhodla ísť do bytu kde Percy ostával, ale on jej len zavrel dvere pred nosom.

V ďalších pár dňoch, sa k nám pridala Hermiona a Charlie Weasley, ale len čo sa spýtali na Percyho, pani Weasleyová sa rozplakala a pán Weasley rozbil čokoľvek, čo držal v rukách.

Kvôli tomuto príšernému stavu, sme s Fredom nemali žiadnu šancu byť sami a porozprávať sa o tom, čo sa stalo pred pár dňami.

A určite nie vtedy, keď nám pán Weasley oznámil, že sa teraz budeme sťahovať.

,,Kde ideme?" Ron sa spýtal už stý krát.

Ale pán Weasley každý raz zopakoval, ,,Uvidíš, keď tam budeme."

Všetci sme kráčali smerom k hlavnej ceste Vydrieho Svätého Drábu a pán Weasley zavolal Rytiersky autobus. Za menej než minútu, sa pred nami objavil obrovský fialový autobus.

Nahlas prehĺtajúc, som vošla dnu s ostatnými, snažiac sa zabudnúť na ten fakt, že vidím ten prekliaty autobus, aj keď som Mukel. Snažila som upozorniť samú seba, že Dumbledore mal zrejme vysvetlenie.

Keď sme všetci vyšli z autobusu, Pán Weasley podal Billovi kus papiera a povedal,

,,Zapamätaj si to a podaj to ostatným, aby si to tiež zapamätali."

Keď si to prečítal aj Ron, bola som posledná na rade a keď som sa na to pozrela, stálo tam,

Hlavný stan Fénixovho rádu sa nachádza na
Grimmauldovom námestí, číslo dvanásť, Londýn.

Keď som si to zapamätala, papier som podala naspäť pánovi Weasleymu. On si ho vzal a vlastnými rukami ho podpálil.

Všetci boli náramne zmätený, keď nás pán Weasley a pani Weasleyová vodili na druhu stranu ulice.

,,Teraz popremýšľajte nad tým, čo ste si mali zapamätať," povedal pán Weasley a tak sme všetci spravili.

V ďalšom momente, z ničoho nič, sa medzi číslom jedenásť a trinásť, začal objavovať dom.

To je Grimmauldové námestie, usmiala som sa sama pre seba, pri pohľade na ten dom.

,,Rýchlo, všetci choďte dnu," pán Weasley nás hnal všetkých dovnútra starých múrov domu.

,,Čo to je Fénixov–"

,,–Čuš, Ron!" pani Weasleyová ho zarazila. ,,Nie tu. Všetko vám vysvetlíme dnu."

Bolo to rovnaké ako som čítala v knihách: špinavé priečenia okolitého domu neboli ústretové; niektoré mali rozbité okná, matne sa mihotajúce vo svetle pouličných lámp, a z veľa dverí sa šúpala farba.

,,Vitajte v hlavnom stane," všetci sme sa otočili k hlasu, zisťujúc že Dumbledore stál na konci chodby, žiariac na nás.

Ale keď videl, že sa na neho decká stále zmätene pozerali, tak pokračoval, ,,Rozhodli sme sa určiť si tento dom, ako bezpečné miesto, kde môžeme usporiadať naše malé stretnutia. A musím vás požiadať," jeho hlas sa zmenil na prísny tón, ,,Aby toto ostalo len a len medzi nami."

Potom sa otočil k Ronovi a Hermione a povedal, ,,a to znamená, že chcem vaše slovo, k nevyjadrovaniu sa o tomto Harrymu, pokiaľ nebude ten správny čas."

,,Ale, pán profesor–" Hermiona chcela protestovať, ale Dumbledore ju prerušil.

,,–vaše slovo, Slečna Grangerová."

Hermiona najprv váhala, ale potom sa vzdala, ,,Máte moje slovo, pane."

,,Veľmi správne. Tak, teraz keď sme toto zamietli pod koberec, dovoľte mi predstaviť vám, Slečnu Hillersovú," Dumbledore povedal, gestikulujúc na mňa. ,,Myslím, že už nie je dôvod schovávať pre nimi tvoju pravú identitu, teraz, keď sme v tom všetci zapletení."

,,Čo to má znamenať?" George zamumlal do Fredovho ucha, ale inak nepovedal nič.

,,Je pre nás všetkých veľmi fascinujúce vedieť, že tu slečna Hillersová," Dumbledore začal, pokladajúc si ruku na moje rameno, ,,je Mukel."

George začal prskať od smiechu. ,,Hah! Ten bol dobrý."

,,Je to pravda," potichu som povedala, sledujúc všetkých oči sa rozšíriť. 

,,Bola k nám poslaná z budúcnosti, aby zmenila špecifické momenty," povedal Dumbledore, ,,aj keď ešte nevieme aké momenty, či tragické situácie by to mali byť."

,,Si robíte srandu!" George vypustil.

,,Nerobím," Dumbledore sa jemne zasmial. ,,Myslím to veľmi vážne."

,,Idem neskoro?" všetkých hlavy sa otočili k hlasu, všímajúc si muža kráčať dole schodmi.

,,AARGH!" Fred a George zakričali kráčajúc pár krokov dozadu.

,,To je – je to – to je Sirius Black!" Fred vypustil, ukazujúc na neho v horore.

,,Je neslušné ukazovať prstom, Weasley." uškrnula som sa. ,,Vzchop sa. Je nevinný."

,,Ale, ale," Sirius žiaril, kráčajúc mojim smerom. ,,Niekto kto ma obhajuje, predtým ako ma vôbec spoznal. To sa už blíži koniec sveta?"

Zízala som naňho s lesklými očami, keď sa pousmial. Nemohla som uveriť vlastným očiam, že som ho videla. Sirius Black bol vždy môj úplne najobľúbenejší charakter.

,,A-ahoj," zakoktala som, zdvíhajúc pred seba ruku, aby mi ňou mohol potriasť. ,,Som Lexi."

Z môjho pohybu ostal prekvapený, ale aj tak sa opäť jemne usmial a potriasol mi rukou.

,,Ah, áno. Dumbledore mi o tebe samozrejme povedal," povedal nadšene, trasúc mi rukou a konečne sa mi pozrel do očí. ,,Zrejme ma poznáš, ale som–"

Zastavil sa v polke vety, zízajúc dole mojim smerom, mračiac obočie.

Prestal mi triasť z rukou, ale nepustil ju.

Bolo tu pár sekúnd dlhého ticha, keď s ani jeden z nás neopovážil pohnúť.

,,Er – pán Black – Sirius?" odkašľala som si a nemotorne zamumlala, keďže ani raz zo mňa nespustil oči. ,,Ste v poriadku?"

S tým, akoby sa zrazu spamätal, Sirius krok odstúpil a odkašľal si.

,,Prepáč... Ja len..." Sirius potriasol hlavou, ale potom sa na mňa opäť pozrel. ,,Vyzeráš tak povedome."