Mukel (hp)

Kapitola 36

Keď ma videl v takom stave, Fred sa rýchlo postavil z gauča a vystrel pre seba ruku, aby som ju vzala.

,,No tak, poďme vyskúšať naše Predlžovacie uši," povedal. ,,S Georgeom sme ich práve včera dokončili, i keď sme ich stále nevyskúšali."

Slabo prikývajúc, som ho vzala za ruku a postavila sa z gauča.

Ale práve keď sme odišli zo salónu, tak sme započuli nejaké zvuky na konci chodby. O sekundu, sa tu zjavil starý a pochmúrne vyzerajúci škriatok.

,,To musí byť Kreacher," zamumlala som na Freda.

,,Kto?" Fred sa spýtal skôr nahlas, upútavajúc pozornosť domáceho škriatka.

Kreacher sa na nás trpko pozrel a zamumlal si sám pre seba, ,,Humusáci a zradcovia krvi v dome. Moja úbohá paní, keby tu len bola, aby videla tú spodinu..."

,,Ach, drž hubu!" naštvane som zafučala, keď sa k nám priblížil.

Čakala som, že by ma neskutočne urazil, nazval ma Muklovskou spodinou, ale namiesto toho spravil niečo, čo prekvapilo obidvoch mňa aj Freda.

Kreacher na mňa zdvihol zrak a potom sa pomaly poklonil tak nízko, až sa mu nos skoro dotýkal zeme. A na to, bez ďalšieho slova, opustil chodbu.

Zmätene som sa zamračila. ,,Tak, to bolo divné."

S Fredom sme opäť išli hore a ja som na neho počkala, kým vošiel do izby a o minútu sa vrátil, spoločne s Predlžovacími ušami v ruke a škodoradostným úškrnom na tvári.

,,Aj tak, na kom to chceš vôbec použiť?" spýtala som sa potichu, keď sme si sadli na schody blízko našich izieb. ,,Všetci spia."

,,Remus a Sirius nespia a myslím že sú dole," povedal Fred, skúmajúc tie uši. ,,Môžeme sa pokúsiť ich použiť na nich, aby sme vedeli o čom sa rozprávajú."

Uškŕňajúc sa, som prikývla. Ale to som ešte nevedela, že na súhlasenie počúvania ich konverzácie, by som oľutovala.

Trvalo nám pár minút kým sme ich spojazdnili, ale na koniec, sme započuli hlasy z dolného poschodia. 

,,–tu len sedieť, keď všetci ostatný sú tam vonku!" povedal hlas Siriusa, skôr netrpezlivo.

,,Nemôžeme riskovať tvoje odhalenie, Sirius." povedal nežne Remus. ,,Stále idú po tebe a aby odpútali pozornosť od Voldemorta, tvoje zatknutie by bolo skvelou témou a rozptýlením. Sám Dumbledore to povedal–"

,,–aj Dumbledore sa môže niekedy mýliť." Sirius ho odstrihol.

,,Ako napríklad o čom? O tom Muklovskom dievčati?"

S Fredom sme sa na seba pozreli keď ma spomenuli, i keď som bola trochu podráždená, kvôli tomu ako ma Lupin oslovil.

Snažila som sa zahnať tú myšlienku; len ma práve poznal, a preto nemal žiadny dôvod byť ku mne priateľský.

,,Čo, Lexi?  Nie, vlastne som narážal na ten fakt, že minulý rok veril Moodymu, ale ukázalo sa, že to nebol ten kto sme si mysleli že to je. Každopádne," povedal Sirius. ,,Aj ty vidíš, že čo je s Lexi teda, však?"

Zamračila som sa. ,,Čo tým myslí, že je so mnou?" zasyčala som, ale Fred ma utíšil a gestikuloval, aby som pokračovala v počúvaní, pretože Remus sa spýtal Siriusa to isté.

,,Je s ňou niečo? Ako... napríklad, že nevarovala Dumbledore o Voldemortovom príchode?"

,,Nie. Dumbledore to sám povedal; požiadal ju, aby nič nevravela. Myslí si, že zatiaľ nemá do ničoho zasahovať."

,,Aký to má potom zmysel?" Remus sa spýtal.

,,Dumbledore si myslí, že bola poslaná, aby zmenila špecifický moment," povedal Sirius, ,,I keď predpokladá, že ten moment stále nenadišiel. Má dojem že musíme počkať a uvidíme."

,,Tak ako budeme vedieť, kedy je to ten správny moment?"

,,Vraví, že tu vraj bude očividný náznak." Sirius povedal, po krátkej pauze, ,,A nepýtaj sa ma aký náznak. Pretože nikto z nás to zatiaľ nevie."

,,Dobre," Remus si povzdychol. ,,Tak čo si tým myslel, že s ňou niečo nie je v poriadku?"

,,No..." Sirius sa na chvíľu zamyslel. ,,Ona – nevyzerala – trochu... veď vieš? Neprišla tu povedomá?"

Remus sa jemne zasmial. ,,Áno, tiež som si pomyslel. Preklialo by ma."

,,Presne!" Sirius supel. ,,Myslím tým... už sú to roky, odkedy som naposledy videl–"

,,–počkaj," Remus ho zastavil. O kom to rozprávaš?"  

Sirius sa zarazil. ,,O kom to ty rozprávaš?"

,,Nie je to – nie je to jasné?" povedal Remus. ,,Myslím... viem, že to musí byť len náhoda, ale tie oči si splieť nikto nemôže."

Srde mi rýchlo búšilo naproti hrudi, keďže som počúvala s každou štipkou pozornosti, čo som mohla zhromaždiť.

,,Vieš kto sú jej rodičia?" Sirius sa spýtal zaujato.

,,Áno, Dumbledore ich spomínal," povedal Remus. ,,Jej otec sa volá Roger Hillers. A jej mama bola – er– niečo ako Goldmanová. Začínalo to na L. Leyla? Lily?"

Sirius preglgol nahlas a zašepkal, ,,Lisa Goldmanová?"

,,Áno – počkaj," Remus sa zastavil. ,,Ako si to vedel?"

Bolo tu ticho, predtým ako Sirius váhavo začal, ,,Okrem toho, o kom si to rozprával ty? Koho oči ti to pripomínalo?

Nastala ďalšia pauza, ale potom–

,,Tvoje, Sirius. Tie oči patria Blackom, a to si niekto zmýliť nemôže."