V OBJATÍ

Prológ

To čo sa povrávalo bola pravda. Navôkol bol rozruch, ľudia kričali a niekam utekali. Dedinu, v ktorej som vyrastala a žila toľké roky som musela opustiť. Pohľad na môj ľud ako sa snažili bojovať s príšerami mi vhnal slzy do očí. Ale nemohla som sa teraz zosypať nie keď ju musím uchrániť. Joseph mi na rozlúčku zanechal jemný bozk. Obzrela som sa naposledy a videla ako vstúpil do nebezpečnej bitky. Pohľad mi avšak padol na moje klbko šťastia, ktoré musím ochrániť ako iné matky svoje deti. No ja som sa rozhodla smerovať do lesa. Je tu riziko, že ma niekto chytí, ale určite nebudem zavretá v budove a čakať na rozsudok smrti.

Ako náhle som vstúpila do tmavého lesa zvuky boja sa utíchli. Malá Ziya sa mi pomrvila nesúhlasne v rukách. Tmavé oči nasmerovala na mňa.

,,To nič zlatíčko," prehovorila som trasúcim hlasom. Prechádzala som pomedzi stromy. Každých päť sekúnd som sa obzerala či niekto nejde za nami. Po niekoľkých dlhých minútach ma začali bolieť ruky. Ziya ma skoro päť rokov teoreticky by dokázala aj sama chodiť ale to by nás len zdržovalo.

Mala začala potichu plakať zatiaľ čo hľadela do strany. Musela niečo zbadať. Začala som kľučkovať pomedzi stromy aj keď nám to asi nepomôže. Potichu som dievča v mojich rukách upokojovala až som natrafila na hrubý strom. Posadila som ju na zem a kým som si vyzliekala svoj dlhý červený plášť, ktorý som dostala od svojho muža, obzerala som sa. Neďaleko od nás sa mihol tieň. A ja som vedela, že nie je všetko v poriadku. Svojím plášťom som zabalila malé telíčko dievčaťa, aby bolo aspoň v teple.

,,Musíš byť silná, áno?" pohladila som ju po jej čiernych vláskoch. A zadržiavala slzy smútku z toho čo musím urobiť.

,,Mamina ťa ľúbi z celého srdca to si zapamätaj. Musíš byť statočná a odvážna, dobre? Teraz ti dám veľmi dôležitú úlohu. Postaraj sa mi o plášť a buď potichu aj za cenu žeby si počula hrozné zvuky. Urobíš to pre mamku?" silene som sa usmiala avšak najmilšie ako som dokázala. Vedela som, že ju vidím posledný krát. Uslzené očká plné strachu na mňa hľadeli aj keď som videla, že chce niečo povedať, iba potichu prikývla. Dala som jej roztrasenú pusu na čelo a odišla. Čo najrýchlejšie som sa ponáhľala od nej, aby som ju zachránila, aby som upútala pozornosť na seba a nie na ňu. Je nevinná nezaslúži si smrť.