【 𝐍𝐚 𝐂𝐡𝐥𝐚𝐝𝐧ý𝐜𝐡 𝐇𝐫𝐚𝐧𝐢𝐜𝐢𝐚𝐜𝐡 】

● ◉ ◎ ◈ Kommandant ◈ ◎ ◉ ●

Dvaja mladý muži, očividne dvojičky sa rozprávali medzi sebou. Sedeli vo veľkom aute medzi ďalšími mužmi rovnako odetý. Auto bolo veľké a maskované maskáčmi. Bolo to nemecké auto a muži v ňom boli Nacistický vojaci. Boli to veruže mladý chlapci. Mohli mať devätnásť, niektorí mali dvadsať. Boli to absolventi vojenskej školy v Berlíne a teraz mali namierené nevedno kam. 

„Mám strach." ozval sa jeden z dvojičiek a brat spolu s ostatný muži sa na neho zahľadeli. 

„Do akej jednotky ideš?" opýtal sa plavý muž. Bol z nich najstarší, keďže mal dvadsaťštyri. Vojak bol hanblivý a nemal rád, keď sa ho niekto niečo pýtal, ale nakoniec odpovedal na otázku. 

„Do jednotky veliteľa Ostrá strela" 

 Ostatný tiež idú do tej istej jednotky. No muži ešte nikdy pred tým nevideli veliteľa Ostrú strelu. Je na málo fotiek a keď aj hej tak je zamaskovaný až po uši. Musíte ho chápať. Nikto z vyššie postavených nemá rad pozornosť, teda aspoň Strela nie. Mladíci boli zmetený až-až. 

„Čo si myslíte chlapci, ako vyzerá veliteľ Ostrá Strela?" 

„Nuž, to teda neviem, ale viem, že je najvyšší veliteľ Walggrezonfultchu. WLGG existuje síce len krátko, ale hovorí sa, že je lepší než SS a SA." 

Žeby mal pravdu? WLGG existuje len krátko, ale nie je predsa najlepší. Jeho účel je jednoduchý. Strážiť hranice a nepustiť nikoho dnu ani von. Jedine tí, ktorý majú povolenie od úradov, tak môžu vojsť, alebo vyjsť z krajiny. Keď sa starý fürher zastrelil po jeho smrti prišiel druhý. Je to zložité vysvetliť, ale aj ZSSR dostal nového lídra a ako keby zázrakom, tí dvaja sa poznali už pred tým. Prestali boje a všetko bolo zachránené od skazy. No Nemecko stále stojí na nohách. 

„Môj bratranec je esesák, takže viem aké to je." ozval sa ďalší. 

Takto sa dlho dohadovali. Rozprávali sa a zoznamovali sa. Po dlhšom čase boli už naozaj unavený. Cestujú už predsa pár dní. 

Nad ránom sa auto zastavilo. Trhlo sebou a vojaci v ňom sa prebrali. Pretreli si oči a začali sa naťahovať a zívať. Potom sa dvere auta rozrazili do korán. Vo dverách stál vysoký už postarší muž s vyholenou hlavou, ktorú mu zakrývala dôstojnícka brigadírka. Cez oko mal škaredú jazvu, ale to ma asi polka vojakov po roku štyridsiatom piatom. Mladý nováčikovia zdvihli pravačky a vzdali česť dôstojníkovi. Vyskytlo sa, že dôstojník je to pravá ruka Veliteľa Ostrá Strela. Trošku sa viac zoznámili a dôstojník sa rozhodol, že ich zoberie do kempu. Cestou sa mladý vojaci pýtali: 

„Pane, ešte nám nikto nič nepovedal ohľadom Ostrej Streli. Je to záhadný človek a nikto nič o ňom nevie." 

Takýchto otázok bolo veľa. Zdá sa, že sa príliš zaujímali o ich nového veliteľa, ale dôstojník im nič nepovedal. Len sa zazubil. 

„Budete si musieť počkať chlapci." riekol a ďalej kráčal, čím dal vojakom neistoty. 

Je veliteľ vysoký? Je krutý? Bude milý na nováčikov? Kto vie. Kto vie, ale vojaci naozaj netušili čo ich čaká. Čo budú robiť? Zapôsobia na ich vedúceho? 

Po asi pol hodine chôdze nakoniec dorazili do vojenského kempu.

Dôstojník ich postavil pred obrovský stan. Bol to veliteľsky stan, keďže bol najvätšší a viac konfortný. Stáli tam v rade vedľa seba a dívali sa na stan ako na boží zázrak. 

 „Buďte dobrí. Veliteľ ma zlú náladu od včerajška." dôstojník sa zasmial a oprel sa o neďaleký strom pričom si zapálil cigaretu. 

Vojaci tam stáli a netrpezlivo čakali. O chvíľu sa zo stanu vynorila osoba. Bola do žena vo vojenskej uniforme veliteľa. WLGG má podobné uniformy ako SS akurát že, miesto gombíkov ma zlatý zips, golier je huňatý z ovčej vlny, aby vojakom nebola zima. Vlna je aj na okrajoch rukávov a nohavice sú prispôsobené do zimy. Žena si zložila brigadírku odhaľujúc svoje dosť podivne zlato sfarbené zostrihané vlasy. Boli ako huňatá hriva hrdého leva. Za sebou tiahla dlhý, dlhý vrkoč zdobený zlatou sponou. Končeky vlasov mala zafarbené do vínovo červena. V ústach mala cigaretu a pokojne si ju fajčila, pričom vojakov prebodávala pohľadom. Jej hnedé, až priam jantárovo sfarbené oči sa dívali na nich a spaľovali ich z vnútra. Žena to bola, že naozaj atraktívna, človek by povedal aj priam krásna. Krásu a jej telo by mohla rozdávať, no jej srdce je prázdne, zapredané armáde. Vojaci ju spoznali, keďže je to menej všimnuteľná sestra terajšieho vodcu Richarda Reicha a dcéra bývalého führera.