You're just my bunny✅

~1~

"Soniaaaaa!!!" Zakričala na mňa Vicky keď som akurát utierala linku v kuchyne,veď kto iný by ju útrel keď nie ja? Vicky?  Huh, dobrý vtip-cely den sa len povaluje a čumí do mobilu namiesto toho aby mi trochu pomohla upratať aby to tu nevyzeralo jak v chlieve. "Čo je zas?" Pozrela som sa na nu keď dobehla za mnou do kuchyne.
"Moji rodičia práve vyhrali lotériu,a povedali že oni sú len niekoľko nechajú a že zbytok ide ku mne. A je tam toho dosť na cestu do Kórei a ešte aj na menší bytík!!!" Poskakovala na mieste a ja som na ňu s otvorenymi ústami kukala na ňu.

Victoria je moja najlepšia kamarátka, poznáme sa od detstva,niekedy sa považuje za sestry. Keď sme si kúpili tento byt nebolo to veľmi lákavá ale spolu sme ho udržali stať, a teraz mi povie že letíme do Kórei? Bol to nas veľký sen už dosť dlho. Prečo? Viete jaky dú tam fešáci?  Už nás vidím ako sa budeme prechadzat po uliciach a chlapci za nami budú priam slintať.

"Kedy odlietame? " spýtala som sa na pokoj keď som sa prebrala z šoku .
"O tri dni. Už som to vybavila" povedala načene a ja som sa jej zavesila na krk.
"Počkať! Tri dni? Musíme všetko vybavit, nakúpiť, vyhodiť,zbaliť....." rozprávala som nervózne.
"Kľud,máme čas. " povedala kľudne.

"Toto tam,to to sem,to už je.....mame všetko. " povedala mi Vicky jeden deň pred odletom. Zázrakom sme všetko stihli a ja som sa rozvalila na posteľ.
Ráno nam treba stávať a ak som sa ponorila do ríše snov.

"Sonia, vstavaj. " budila ma Vicky o 5 ráno!!! Viete kedy to je?! Keď nie tak to je čas kedy by som mala ešte spať!!!
Lenivo som sa obliekla a spolu z kuframi a Vicky-ktora bola zasa na mobile- som nalozila kufre do taxíka ktory nas odniesol na letisko.

V lietadle bolo pohodlne ale Vicky sa tak určite necítila,bolo vidno že za bojí.

Ježiši, už zasa.

Pomyslela som si keď ťa letuška za pol hodinu-30 minút-prišla minimálne už 15 krat a mlela to isté do okolo--"ste v pohodli? Chceli by ste niečo? Niečo na pitie? Je vám dobre?
Stále to isté,už som jej chcela vrazit.
Začalo sa stmievat a ja som sa v pokoji zaborila do sedadla ale hádajte čo ma zobudili ráno- "co si date? Ste v pohode?

Ja tu ženskú zabijem.

A je to tu. Podomnou práve sa hemžila hŕstka krásnych kórejčanov,ktoré z nich asi ulovím?

Všetci pomaly vystupovali lenže moja šialená kamarátka nie-pretrepala sa cez všetkých,vybehla von a vyvalila sa na zem. Bolo to dosť vtipne popravde.
Ale ťa stará babka a dedko veľmi nie,akurát na ňu kukali z pohľadom ktory sa volal WT-

Vyšli sme z letiska a nadychli sa sviežeho kórejského vzduchu v Soule.

Všetkých sme sa pýtala na ulicu xxxxxxx kde by mal byť náš nový bytík ktory sme vybavili cez internet -a áno po Kórejsky, my sme vedeli že sa sem dostaneme-nakoniec sme sa dostali na ulicu a našli sme aj číslo keď už dnes bránou stál postarší muž ktory nam podal kľúče a všetko vysvetlil a ukázal.

"My sme vážne tu. " povedala som keď som sa vyvalila na gauč ktorý nám tu nechali predchozí majitelia.
Zvyšok dňa sme strávili vybaľovaním vecí ktoré sme si doniesli.

~

Ráno som vstala keď Vicky ešte spala. Urobila som si kávu ako každé ráno a vyšla na náš nový balkón a kochala sa krásou Soulu.

To ešte vážne spí?

Pomyslela som si keď som vyšla z balkóna.
Sadla som si za stôl do kuchyne a otvorila notebook, prácu som ešte mala zakázanú hľadať keďže peňazí máme ešte až až ale predsa len nejakú zabavku by sme si mohli nájsť.

Prechádzala som všelijaké stránky a reklamy keď som narazila na toto:

Nebaví vas už len tak doma hniezdiť?
Pozeráte sa na vaše telo s hnusotou?
Chcete do svojho tela dostať pohyb?
Ak áno tak nám zavolajte na-
000 000 000
Sľubujeme vám že sa vaše telo dá do pohybu!!!

Presne toto som potrebovala!!!
Začala som vytáčat číslo.
Dohodli sme sa že zajtra máme prísť do posilovne čo ju tu neďaleko a máme si vypýtať na recepcii nejakého Jeon Jungkooka ktorý bude nás tréner,a že je vážne dobrý.
Ani suma nebola vysoká.

"Dobre ránko " usmiala sa na mňa Vicky keď vstupils KONEČNE do kuchyne a začala si robiť kávu.
"Čo budeme dnes robiť?" Spýtala sa ma. "Neviem čo dnes ale viem čo zajtra.
"Dobre,tak čo budeme robiť zajtra?" Pozrela na mňa so záujmom
"Ideme do posilovne kde nás bude trénovať Jeon Jungkook. Keby si videla komentáre žien ktoré s ním cvičili samé ze-vudela si to vypracované telo? No nebol sexy? A tie vlasyyy."
Citovala som slová nadržaných osemnástok.
"To nieje zlý nápad,aj keď sa mi veľmi cvičiť nechce. Ale čo keď je naozaj tak veľmi handsome?" Rozprávala Vicky do vetra a ja som sa Len nad tým pousmiala.
"Musíme ísť na nákupy!! " vyštekla na mňa zrazu. " Čo? Nie." Jednoznačne som odmietla.
Prevratila očami. "No dobre tak idem ja,kúpim  ti niečo na cvičenie. A ty zatiaľ budeš pekné oddychovať" usmiala sa
"S tým súhlasím. Ale nieže kúpiš niečo vyzývavé. " povedala som a ona len prykyvla ssiskrickou  v očiach.

Victoria pov.
Vyšla som z bytu a rovno si to namierila do športového obchodu neďaleko.
Uvidela som tam krásnu súpravu skladanú z športovej podprsenky a legín ktoré som už videla ako krásne zväčšujú moj zadoček. Boli tam zelené a fialové a tak som zobrala oboje s tým že zelené sú moje. Bola som veľmi vytešena aj keď som vedela že Sonii sa to nebude páčiť.

Sonia pov.
Sedela som nad notebookom a hľadala toho "sexy" Jeon Jungkooka lenže fotka nikde.
Keď sa vrátila Vicky išla som sa pozrieť čo kúpila lenže ona mi to hneď zatrhal "nie,nepozeraj. Lebo keď sa pozrieš tak hneď ma pošleš ich vrátiť a kúpiť ti nejaký veľké tepláky a biele tričko. "

To je pravda.

Pomyslela som si a prikývla. BolaBola som dosť unavená a Vicky zjavne tiež keďže nebrala mobil do ruky ale hneď si ľahla. Neprešlo ani päť minút a ja už som sa ponorila do sna.

______________________________________

Ahojky. Takže som tu s príbehom ktory som sľúbila a dúfam že som sa vážne polepšila a páči sa vám to. Dúfam  že sa tešite na ďalšiu časť v ktorej už bude aj Jungkook. 😇