Po ceste domov ešte listy červené, ale pod rúškom noci, keď sa nikto nepozeral, nechali sa odfúknuť tam, kde raz skončí každý list. Pod náporom hrubých podrážok, čo ako balvany padali im na hrude, presne tridsaťtri minút pred polnocou – vybledli. Kalendár sa pretočil, hodiny odkrútili späť na začiatok. Na sneh dopadli tri čerstvé kvapky červenej krvi pre Otca, Syna a Ducha svätého.
I ten malý kúsok nádeje, čo v sebe jeseň nosí, definitívne zomrel.
Je ti zima?
YOU ARE READING
Jeseň našich životov
PoetryJeseň našich životov je miesto, kde sa skryla bolesť a odmieta sa vysťahovať. Nechce platiť ani nájomné, len kradne mi jedlo a pije z môjho pohára, tak som ju za trest napísala do tejto zbierky. Na, nech žije večne na tejto zemi, veď čo je väčší tre...
