„Oheň, ktorý príde, všetko rozsúdi a uchváti." - z Hippolyta
Krv nie je voda,
a tá, čo leje sa po ich stenách,
navždy bude sa jej vracať v ozvenách.
Kričia, že je dvanásť,
sirény húkajú a ona beží.
Kde je teraz Ježiš?
Domček z karát mrie.
Samé prepáč za veci, čo neprebolia,
premenilo sľuby v jalové polia,
kým mesto ovládla melanchólia.
A nič už nebolo, ako predtým.
Kiežby mohla dýchať iné, než hriechy cudzie.
Popletie cestu domov na hodinu jedenástu,
večerajú chladnú zúfalosť.
Vraví jej: Mala by si ťahať rukáv bieleho plášťu,
tmy už bolo dosť.
No všetci sa boja,
že to svetlo v nej padlo sťa Trója.
Domček z karát tlie.
Chcela kričať Hosana:
Hosana, Agnus Dei, Hosana,
no plakala, kým iní velebili Pána.
Hosana, Agnus Dei, Hosana,
a trucovala, keď mala prísť Jeho sláva.
Oheň, ktorý prišiel, všetko rozsúdil a uchvátil.
Možno bude láska a z nej stvorí sa svet.
Možno zasadí sa tráva a vyrastie aj kvet.
Možno bude krása a nikto ju už neskoná.
Možno, ale bude tu ona?
Kde bude ona?
BINABASA MO ANG
Jeseň našich životov
PoetryJeseň našich životov je miesto, kde sa skryla bolesť a odmieta sa vysťahovať. Nechce platiť ani nájomné, len kradne mi jedlo a pije z môjho pohára, tak som ju za trest napísala do tejto zbierky. Na, nech žije večne na tejto zemi, veď čo je väčší tre...
