Zelené svetlá, ale semafor to nebol. Čím ďalej zašla, tým viac áut jej prešlo po hrudi. Spočiatku ich doháňala a pýtala si vysvetlenie. Tak plakávala, keď mizli za zatáčkami bez výčitiek. Ona ich začala mať voči sebe.
Občas sa stalo, že auto zastalo, ale na krvavé rany fúkalo a na modriny leukoplast dávalo. Aj to stačilo, aby nastúpila. Jeseň prišla nečakane chladná a jej kabát netknutý na vešiaku, túživo hľadela na ten jeho.
Cesta, čo dlhá mala byť, nikdy neprišla do cieľovej stanice. Zo sedadla páchla cudzia voňavka, ale bála sa čokoľvek spytovať. Len mlčky rátala každý padajúci list a premýšľala, ktoré slovo nie je mína. Vodiči sa unavili hneď po prvom Nie a ani ju neodviezli domov.
Stála tam pred semaformi o jednej ráno obklopená ničím, len hmlou. Paradoxy, až vtedy začala vidieť jasnejšie. Už nič nesvietilo na zeleno. Ani ona.
V chlade jesenného objatia vlasy nehladil jej vľúdny vánok, len listy sfarbené do červena, ktoré začali opadávať.
YOU ARE READING
Jeseň našich životov
PoetryJeseň našich životov je miesto, kde sa skryla bolesť a odmieta sa vysťahovať. Nechce platiť ani nájomné, len kradne mi jedlo a pije z môjho pohára, tak som ju za trest napísala do tejto zbierky. Na, nech žije večne na tejto zemi, veď čo je väčší tre...
