Po štyridsiatich dňoch
krvou vyryté peccatum začala som vídavať v zrkadle.
Čoraz jasnejšie,
ľútosť už nekalí mi zrak.
Sedemkrát škrtnem zápalkou,
nech stratí sa ten skazený raj.
Prvý hlt červeného jablka,
padlí anjeli volajú mi na slávu.
Odprevadím sa ku dverám.
S hadom v hrdle,
stávam sa najhlučnejšou revoltou.
Ja je niekto iný.
Na kríž!
KONIEC PRVEJ KAPITOLY
YOU ARE READING
Jeseň našich životov
PoetryJeseň našich životov je miesto, kde sa skryla bolesť a odmieta sa vysťahovať. Nechce platiť ani nájomné, len kradne mi jedlo a pije z môjho pohára, tak som ju za trest napísala do tejto zbierky. Na, nech žije večne na tejto zemi, veď čo je väčší tre...
