Sedemkrát som pokľakla:
za pýchu
za závisť
za hnev
za lenivosť
za lakomstvo
za obžerstvo
za smilstvo.
Sklonila hlavu na každej terase, ale vzkriesenia zavše chodili obchádzkou, čo viedla ďaleko od nášho domu. Tak, že ani kúskom nezazrela som ich. Musíš vedieť, koľkokrát som odhŕňala záclony. Vždy, keď vyšiel mesiac, čakala som Ťa klaňajúc.
Siedmy deň mal byť dňom odpočinku, ale bolo dlho po Amen a neprišiel. Len otázky, čo nikdy nespia, ba priam kričia, čakávali ma každým zatvorením očí. Boh dáva pozor na všetkých, ale kto dá pozor na Boha? Asi nikto, asi sme to pokazili a stali sa lžami o Bohu, ktorým sme uverili. V Adamovi sme umreli, ty aj ja.
YOU ARE READING
Jeseň našich životov
PoetryJeseň našich životov je miesto, kde sa skryla bolesť a odmieta sa vysťahovať. Nechce platiť ani nájomné, len kradne mi jedlo a pije z môjho pohára, tak som ju za trest napísala do tejto zbierky. Na, nech žije večne na tejto zemi, veď čo je väčší tre...
