Bol to Osud?🌹 (Dokončené)❤️

9.Kapitola💕

čo ste čítali-
-pohľad Matyho-
Keď som sa zobudil tak som sa pozrel na hodiny tak bolo okolo 16:30 a potom som sa otočil na druhý bok a videl som ako vedľa mňa spí Sam tak som ho asi 5 minút pozoroval ako sladko spí ale potom som sa zdvihol z postele a išiel do kuchyne si dať vodu ale potom keď som zobral pohár s vodou tak ma strašne začala bolieť hlava tak som si kľakol na kolená a sa držal za hlavu bola to nehorázne bolesť a tak som začal kričať ale po chvíli som nič nepočul iba som si ľahol na zem a sa stále držal za hlavu tá bolesť neprestávala a tak nakoniec vidím Sama ako beží ku mne a na mňa hovorí ale cez tú veľkú bolesť som nič nepočul a potom mal tmu

-čo čítate teraz-
-pohľad Sama-

Zobudil som sa na krik Matyho ani som nečakal a hneď som bežal za ním cestou som zakopol o prah dverí ale nejak som to ustál a bežal som ďalej keď som videl Matyho ako sa drží za hlavu a kričí tak som sa snažil k nemu hovoriť ale on kričal a ho to strašne bolelo a potom som videl ako pomaly prestáva kričať a padá do bezvedomia hneď som ho chytil do náručia a išiel zavolať záchranku rýchlo som zobral Matyho mobil z kapsy a zavolal som záchranku kým tu ešte nebola tak som sa snažil s Matym hovoriť, hovoril som snim a snažil ho zobudiť ale nereagoval tak som mu skontroloval tep aj dych
Dýcha a tep je dobrý to má trochu upokojilo ale aj tak som sa ho snažil zobudiť.

S: Maty prosím zobuď sa prosím! "povedal som so slzami v očiach"
S: Maty neboj som pri tebe len sa musíš zobudiť! "Stále som plakal"

O chvíľu prišla záchranka a zobrala Matyho a keďže som ja zavolal záchranku a som jeho priateľ tak mi dovolili ísť sním do auta. Celý čas som držal Matyho za ruku a stále som plakal nešlo to zastaviť strašne som sa bál.

Keď sme prišli do nemocnice tak Matyho zobrali niekde a mne sestra povedala že nech tu počkám tak som radšej poslúchol aby ma neviviedli z nemocnice celý čas som plakal a bolo mi jedno že sa na mňa každý pozerá stalo sa to tak rýchlo sme opäť v nemocnici a ja v hlave sa modlím aby bol v poriadku nikdy som nenašiel pravú lásku, nikdy som nič také k nikomu necítil ako k Matymu konečne som našiel lásku môjho života a je šanca že zomrie. Keď zomrie on zomriem aj ja bez jeho objatia bez jeho pier bez jeho úsmevu nebudem môcť existovať na tomto svete. Ako som tak rozmýšľal o mojej smrti tak prišiel ku mne doktor ten čo včera a ja som okamžite sa ho pýtal otázky

S: Je v poriadku?! Žije?! Ma šancu na prežitie?! Môžem ísť za ním?!
D: Pane upokojte sa váš priateľ je v poriadku len dostal "mozgový infarkt" len tá bolesť bola pre jeho telo veľmi veľká tak omdlel je v poriadku musel nejako preťažiť mozog a dostal ten záchvat
S: A môžem ísť za ním?
D: Áno je v izbe 106 ale ešte spí aby sa jeho mozog upokojil takže sa snažte ho nezobudiť
S: Dobre vďaka doktor "so slzami v očiach som bežal do izby 106"

Keď som tam prišiel tak bol tam jeden prístroj ktorý ukazoval že jeho stav je stabilný tak som si sadol na stoličku a znova som sa rozplakal tak som tam iba sedel a pozeral na spacieho Matyho

-pohľad Kariny-
Keď sme s Vitom prišli domov tak sme hneď začali upratovať a sme ešte urobili večeru a Vita navrhol že sa trošku lepšie oblečieme tak sa rozhodol že si oblečie červenú košeľu ktorú si samozrejme zapne a čierne nohavice ja som si dala modré šaty ale som sa trochu bála ako bude reagovať Vita lebo ma ešte v šatách nevidel

Keď sa on obliekol tak vyšiel vonku z izby a čakal na mňa keď som vyšla z izby tak iba na mňa pozeral a mal pootvorené ústa

K: Čo je? "Povedala som a som sa usmiala"
V: Nič len že si....nádherná
K: Ani náhodou to mám len kôli rodičom a tebe
V: Pod sem Zlatko

Prišiel ku mne a ma začal bozkávať a ja som začala spolupracovať ale vyrušil nás zvonček tak som sa od neho odtrhla a išla som rodičom otvoriť vchodové dvere potom som rýchlo na Vitu zavolala a aby so mnou otvoril dvere a ich privítal