Bol to Osud?🌹 (Dokončené)❤️

25. Kapitola 💕

-čo ste čítali-

Keď mu všetci dali darčeky tak som bola na rade ja nikto iný okrem mňa nevedel čo mám preňho za darček.

-čo čítate teraz-

M: Karin ešte ty si nedala Vitovi svoj darček
K: Ja viem a neboj sa zachvíľu príde

Crrr crrr

V: Kto to je?
K: Idem otvoriť

Všetci ostali v obývačke len Karin išla otvoriť dvere

K: Vita! Prosím prídeš sem?
V: Áno...Karin kto to je?
K: Vita toto je Renáta a Peter oni prišli na tvoju oslavu
V: A to prečo?
K: Vita rada by som ti oznámila že toto sú tvoji rodičia
V: Čože? Ale veď moji rodičia zomreli
K: Nie nezomreli
R: Synček mi sme tvoji biologický rodičia bol si adoptovaný a tí čo zomreli boli tvoji nevlastný rodičia
V: P-p-počkať to znamená že vy ste moji rodičia?
P: Áno ale keď nás neberieš ako rodičov tak  zatiaľ nemusíš len chceme aby si nám dal šancu
V: Mami!!!Oci!!

Následne ich Vita silno objal a začal plakať
A ja som sa tiež rozplakala bolo to strašné pekné.

P: Áno sme to my, sme s tebou a už ťa nikdy neopustíme synček
R: Áno miláčik neboj sa už ťa nikdy neopustíme.
V: Inak Mami, Oci toto je Karin láska môjho života
R: My už ju poznáme a máme ju radi pretože vďaka nej sme ťa našli a môžeme byť s tebou. Ďakujeme ti Karin
K: nemáte začo každý má právo vedieť pravdu a Vita si zaslúži takýchto skvelých rodičov ako ste vy.
V: Ďakujem Láska strašne ti Ďakujem "následne Vita silno objal Karin a sa ešte raz rozplakal"
K: Tak poďte ku ostatným nech sa zoznámite a nech oslávime Vitove narodeniny.
V: Ľudia toto sú moji rodičia Renáta a Peter takže budem rád ak ich spoznáte

Následne potom sa všetci spoznávali a potom ešte Vitovi rodičia prišli k Vitovi a Karin

P: Vita ešte máme pre teba darček
V: Čože veď to ste nemuseli
P: Sme tvoji rodičia takže áno musíme tu máš

Potom jeho otec mu podal obálku v ktorej bol nejaký papier

V: Preboha to si nemôžem vziať to je veľmi veľa
R: nie nechaj si to takto ti chceme oplatiť tých 18 rokov života čo sme neboli s tebou
K: čo je to?
V: Moji rodičia nám kúpili dom
K: Čože?! Ale to si nemôžme zobrať.
R: Ale áno berte lebo mi už byt máme a myslíme si že ten váš starý byt nieje veľmi veľký takže sme vám kúpili dom.
V: Ďakujem vám "Vita znova silno objal svojich rodičov"

Potom si Vita všimol mikrofónu ktorý bol na schodoch a tak k nemu išiel a mňa zobral so sebou.

V: Ľudia prosím o pozornosť! Dnešok je jeden z najlepších dní v mojom živote a chcem ešte urobiť jednu vec ktorú dúfam že nepokazím

Vita prišiel dole ku mne a všetci urobili veľký kruh a v strede stál Vita oproti mne.

V: Karin Nemcová ty si mi zmenila život vďaka tebe som spoznal svojich rodičov vďaka tebe už niesom smutný vďaka tebe sa cítim naplnený a teraz tu pred tebou stojím lebo ťa Milujem z celého svojho srdca. "Začal si kľakať a popri Tom vyberal z kapsy malú krabičku"

V:Karin vezmeš si ma?
K: V-vita ja nemám slov ja....
V: Tak áno alebo nie lebo už má bolia nohy "zasmial sa"
K: Áno...áno!!
V: Fakt?!
K: Áno a už preboha vstaň a ma pobozkaj!

Následne sa pobozkali a potom sa silno objali a Vita nasadil Karin prsteň. A všetci začali tlieskať

Ka: Tak a na to sa všetci už konečne napijeme! "Zakričala Karolína" *to je typická Karolína

-pohľad Vity-

Som nesmierne šťastný viem že s Karin s poznám iba mesiac ale ja ju milujem a ona miluje mňa a to mi stačí.
Keď sme si išli pripiť tak som videl ako Karin padá na zem. Rýchlo som k nej pribehol a ju chytil ale ona bola v bezvedomí.

V: Karin!
M: Čo sa stalo?
V: ja neviem zrazu omdlela
Ka: zavolajte záchranku!

Po asi 5 minútach tu bola záchranka a dala Karin do sanitky. Strašné som sa o ňu bál. Do záchranky som išiel iba ja. A po celý čas som držal Karin za ruku.

-pohľad Kariny-

Keď som sa zobudila tak som bola v bielej miestnosti a vedľa mňa bola doktorka a sa ku mne prihovorila.

D: Dobrý deň pani Nemcová
K: čo sa deje kde to som?
D: Ste v nemocnici omdleli ste ale nebojte sa bábätko je v poriadku
K: počkať čo? Ja čakám dieťa?
D: Áno už pár týždňov a dneska o hodinu môžete ísť domov.
K: Kde je môj...
D: Snúbenec?
K: Áno
D: Hneď ho zavolám

Potom doktorka odišla a prišiel do izby Vita

V: Karin preboha ja som sa tak o teba bál "objal ma"
K: neboj sa som v poriadku
V: Vyzeráš vydesená stalo sa niečo?
K: Musím ti niečo povedať
V: tak hovor
K: Vieš ťažko sa to hovorí lebo neviem ako budeš reagovať a...
V: Karin Milujem ťa a aj je mi jedno čo to je
K: Dobre.....Som tehotná teraz mi to doktorka povedala
V: To je úžasné! Budem ocko!
K: Ty sa tešíš?
V: Áno ty snáď nie
K: áno aj ja sa teším len som nečakala že takto budeš reagovať
V: Karin dnešok už nemôže byť lepší no okrem toho že si skončila v nemocnici
K: Milujem ťa Vita
V: Ja ja teba Karin

Následne sa pobozkali a v tom vstúpili do izby všetci čo boli na oslave

M: Si v pohode!?
S: Nemáš otras mozgu?!
Ka: Je to s tebou vážne?!
D: Dúfam že je všetko okj!!
Vetus: Deje sa niečo?!
A: Kedy pôjdeš domov?

Všetci sa začali pýtať rôzne otázky

K: ľudia kľud všetko je v poriadku ešte dneska pôjdem domov.
V: A hlavne vám niečo musíme oznámiť
Ka+D+S+M+A: A čo?
V+K: ČAKÁME BÁBÄTKO!
KA: Ja budem teta!
M: Gratulujeme vám
S: Wau to je pecka!
D: To je husté

Potom o hodinu Karin išla spoločne s ostatnými domov ale rozhodli sa že oslavu už ukončia pretože sú všetci unavený a niektorý aj opitý.

V: Láska choď si ľahnúť ja zatiaľ tu to poupratám a prinesiem nám kufre hore.
K: Nie ja ti pomôžem až taká tehotná niesom "zasmiala som sa"
M: Karin choď si ľahnúť my to tu poupratujeme.
K: Dobre Maty

Potom som si išla ľahnúť do postele a hneď som zaspala.

-pohľad Vity-

Bol som šťastný dneska sa toho toľko stalo.... zasnúbil som sa, získal som svojich rodičov a ešte ku tomu budem otec  ale teraz ma mrzela jedna vec. Prečo Karinina mama neprišla na oslavu? Nechcel som byť smutný tak som radšej zmenil téma.

V: Hej Maty a vlastne kde je Sam?
M: Jeho som odviezol domov a hneď zaspal a ja som sa nudil tak som si povedal že vám to tu pomôžem poupratovať. "Usmial sa"
V: Aha Tak ďakujeme
M: V pohode kámo, ale jedna vec má trápi že prečo tu nebola Karinina mama pozvali sme ju a ona nič
V: Tiež má to trápi. "Pozeral som sa na schody smerom hore a myslel som na Karin"
M: Kámo ty ju naozaj miluješ
V: Ja viem a viac než si myslíš "usmial som sa a pokračoval v upratovaní"
M: A Aj ona teba ja to viem
V: Aj ja to viem "pozeral som sa naňho a sa usmial"

Po asi pol hodine Matyáš odišiel a ja som zobral naše kufry hore do izby a si ľahol vedľa Karin a hneď zaspal.

Ďakujem že ste si prečítali ďalšiu kapitolu a aj poslednú ale nebojte sa bude ešte EPILOG aby ste vedeli ako to všetko dopadlo
A ešte jedna vec ĎAKUJEM VÁM VŠETKÝM ZA ÚŽASNÚ PODPORU A PEKNÉ KOMENTÁRE A HLAVNE VOTE
Ahojte 💕