Taká je láska

hotel

,,Jdeme na hotel?" Spýtal sa s pohľadom do mojích očí.

Nevedela som, čo mu mám povedať. Na jednu stranu mi bolo už chladno, ale nevedela som, čo sa bude na tom hotely diať.
Alebo čo o do mňa očakáva? Očakáva,že mu hneď skočím do postele?
Z jeho textov mi bolo jasné aký je typ chalana, ale ja som sa nechávala namotávať aj tak.

Iba som prikývla a ďalej pozerala do jeho očí. Pripadala som si ako zhypnotizovaná. Možno to bolo aj tým vínom a jeho výzorom.

Chytil ma za ruku a začal ma ťahať cez nočné Brno do hotela.

V tú noc som sa s tebou cítila čarovne. Vlastne každú noc som sa s tebou tak cítila. Úplne inak ako s niekým iným.

,,Jsi hezká." Povedal a moje blonďavé vlasy mi zastrčil za ucho. Pekne si ma namotával.

Pod jeho dotykom som sa zachvela a začala sa červenať. Hovorila som, že nemám rada, keď sa ma niekto cudzí dotýka, ale u neho mi to nevadilo. Chcela som, aby sa ma dotýkal..

,,Ďakujem." Šeptla som a zdvihla som k nemu hlavu.

Chcela som mu tiež povedať, že vyzerá pekne, ale moja hanblivosť mi to nedovolila.

,,Za krásu se neděkuje. To si pamatuj." Zasmial sa.

,,Nebudú nás chalani hľadať?" Spýtala som sa.

,,No tebe bude hledat Hasan." Mykol plecami.

Nikdy som tie ich prezývky nepochopila. Na čo?

,,Akú máš ty prezývku?" Spýtala som sa.

Všetko okolo neho ma zaujímalo. Chcela som vedieť o ňom všetko. Možno zniem ako blázon, ale zaujímal ma. Bol celý zaujímavý. Jeho výzor, to ako sa správal, ako pôsobil. Človek ako on sa nevidí každý deň.

,,Nik Tendo." Odpovedal jednoducho s pohľadom pred seba.

Možno som veľa vyzvedala, ale mňa to naozaj zaujímalo.
Ďalej som sa už radšej nepýtala, že ako to vzniklo. Poslal by ma s tým niekam. To mi je jasné.
Zabočili sme do uličky, kde sa nachádzal náš hotel. Vyviezli sme sa výťahom. Počas toho ako sme sa viezli výťahom sme sa stále držali za ruky a ja som si naozaj pripadala ako výnimočná.

Hneď od začiatku som si myslela, že som pre teba jediná.

Vyšli sme z výťahu a zastavili sme sa pred našimi hotelovými izbami.

,,Jdeš semnou na můj pokoj?" Spýtal sa.

,,Uhm." Prikývla som.

Chcela som tam ísť, ale zároveň som sa bála. Nakoniec som, ale predsa len šla. Nechcela som ísť spať. Chcela som sa s ním rozprávať.
Všimla som si, že sa na jeho tvári objavil úškrn. Odomkol jeho izbu a aj so mnou  vošiel dovnútra. Zavrel a zamkol za nami. Bolo nutné zamykať?

,,Tak..co by si chtěla dělat?" Nadvyhol obočie a priblížil sa ku mne.

Jeho ruky obtočil okolo mojého pásu a pritiskol si ma na seba. Moje srdce sa vtedy rozbúchalo tak, že to musel počuť aj on. Vo vnútri som šialela, že sa to deje práve mne.

,,Ehm..rozprávať sa?" Dostala som zo seba pridusene.

,,Dobře, tak pojď na balkón." Pustil ma a odviedol ma na balkón.

Na balkóne sme si sadli na dve stoličky, ktoré boli tesne vedľa seba.
Dominik si vytiahol cigaretu, ktorú si následne zapálil. S cigaretami mu to strašne pasovalo.

,,Ako zvládaš tento nočný život?" Prerušila som ticho.

To som ešte nevedela aký je ten jeho nočný život naozaj.