Taká je láska

peniaze

,,Moja finančná situácia je veľmi zlá,Domi." Zašepkala som so sklonenou hlavou.

,,Kristíno, já, ale nevím co s tím. Chceš po mně prachy?" Prskol a postavil sa.

,,Nie! To určite nie." Začala som krútiť hlavou.

,,A co tvoji rodiče? Pracuješ vůbec?" Začal chodiť po mojej obývačke.

,,Nepracujem. Nemôžem si nájsť prácu. Nie je to také jednoduché." Povedala som roztraseným hlasom.

,,Kristíno...proč mi to říkáš až teď?" Sadol si naspäť vedľa mňa a chytil ma za ruky.

,,A čo by si urobil kebyže ti to poviem skôr?" Pozrela som sa mu do očí.

Musela som mu to už totiž povedať, pretože sa ma stále pýtal prečo je v mojej chladničke málo jedla. Trávil u mňa totiž veľa času a prišlo mu to už divné.
Načo by som vlastne pred ním tajila, že som na mizine?

,,Nevím, ale..to vážně nemáš žádný peníze?"

,,Mám, ale..úplne málo." Povzdychla som si.

,,Co tvoji rodiče?" Spýtal sa.

,,Mama nemá tiež veľa peňazí a mne nič nedá." Povedala som.

,,Bože, Kristíno." Zakrútil hlavou.

,,Čo mám robiť?" Spýtala som sa a privinula som sa k nemu.

,,Já nevím, ale živit tě nebudu, zlato. To bys chtěla po mně moc." Povzdychol si.

,,Ja viem." Povzdychla som si.

Nechcela som po ňom, aby ma živil. Nechcela som po ňom vlatsne nič. Iba lásku. Chcela som, aby mi dával lásku.
Peniaze nie sú všetko.

Toto bolo pred niekoľkými týždňami. Konečne som mu povedala, ako na tom som s peniazmi.
Dalo by sa povedať, že bol z toho celkom v šoku. Veď mi aj povedal, že ma nebude živiť, ale pred pár dňami za mnou prišiel so slovami- Moje peníze jsou i tvoje peníze.

V žiadnom prípade som nemala v úmysle jeho peniaze utrácať. Kupovala som nám za jeho peniaze iba jedlo. Nič iné by som si ani nedovolila.

Dnes mě nečekej,nemám čas.

Toto stálo v správe od Dominika. Povzdychla som si a telefón som položila na stôl.
Vždy ma mrzelo, keď takto so mnou Dominik komunikoval. Záležalo aj od toho akú mal náladu. Ale ja som mu to nevyčítala. Brala som ho takého aký je. On mňa takú nebral. Stále mu niečo vadilo a stále mi niečo vyčítal.

Mojím bytom sa rozľahol zvuk zvonku, čo znamenalo, že Kristián už dorazil.
Rozišla som sa do chodby,ale pred tým som sa ešte pozrela z okna.
Pred panelákom stál biely Mercedes, ktorý pravdepodobne patril môjmu bratovi.
Povzdychla som si a pustila som ho dovnútra.
Dvere som otvorila až na ďalšie zvonenie roztrasenými rukami. Mala som z tohoto stretnutia neskutočné nervy.

,,Čau, Kristíno." Povedal.

Ani trochu sa nezmenil. Jeho blonďavé vlasy mal začesané dozadu a jeho modré oči upieral na mňa. Až desivo sme sa podobali, ale našťatie iba vzhľadom.

,,Ahoj." Pustila som ho dovnútra a hneď potom som za ním zatvorila dvere.

Kristián si dal dolu svoj dlhý čierny kabát a vyzul si svoje topánky. Nad jeho výzorom som prekrútila oči. Hneď na prvý pohľad sa dalo poznať, že má peniaze.