Taká je láska

láska lieči

,,Promiň,zlato." Zašepkal a jeho ruky obtočil okolo môjho pásu.

,,Stále sa iba ospravedlňuješ, ale urobíš to zase. Stále sa točíme dokola. Je to ako nejaký zamotaný kruh, z ktorého sa asi nikdy nedostaneme." Povzdychla som si.

Mala som pravdu. Naozaj som sa cítila ako v pasci a nahoršie na tom bolo, že som nevedela ako sa z nej dostať.

,,A co chceš s tím dělat? Máš nějakej návrh?" Nadvyhol obočie.

Vyzeral, že sa naozaj veľmi zabáva, ale mne do smiechu nebolo. Neuvedomoval si tú situáciu. Nevedel, že ma nesmierne jeho chovanie vytáčalo.

,,Mal by si sa zmeniť." Povedala som mu to narovinu a vyvliekla som sa z jeho zovretia.

,,Co? Já?" Zasmial sa a ukázal na seba prstom.

,,Áno, ty. Tvoje chovanie všetko kazí." Povedala som.

,,Tak moje chování všechno kazí, jo? Spamatuj se." Zasmial sa a zaťukal si prstom do hlavy, akoby som bola úplne hlúpa.

Povzdychla som si. Toto naozaj nemá zmysel. Nemá zmysel mu čokoľvek hovoriť alebo vysvetľovať. Všetko je mu jedno a zo všetkého má srandu.

,,Keby si ma aspoň trochu počúval. Lenže ty ma nechceš počúvať, nechceš." Prskla som a prešla som do obývačky, v ktorej bol Tomáš aj s Jakubom.

Sadla som si na gauč vedľa Tomáša a začala som sledovať film, ktorý mali pustený.
Trávila som u nich doma v poslednej dobe veľa času, pretože Dominik bol stále v štúdiu a ja som nechcela byť doma sama. Takto nemusel ani za mnou jazdiť a boli sme spolu aspoň v noci.

Dominik s naštvaným výrazom vstúpil do obývačky a sadol si vedľa mňa.

,,Pojď zpátky. Nic jsme nedořešili." Zašepkal mi naštvane do ucha a silno ma chytil za ruku.

,,Nechcem s tebou riešiť už nič." Odpovedala som rovnako nepríjemne ako on.

,,Neser mě, Kristíno. Pojď si promluvit." Zavrčal mi u ucha a ešte viacej zosilnel stisk na mojej ruke.

,,Au, to bolí." Sykla som od bolesti a odtiahla som sa od neho.

,,Běžte si to řešit jinde. Ne, tady." Povedal Jakub a pozeral ako mi Dominik drtí ruku.

Dominik si toho všimol a ruku mi pustil.

,,Abys věděla jdu do studia a možná si zavolám i společnost." Povedal provokatívne Dominik a usmial sa.

Otvorila som ústa, že niečo poviem, ale nič z nich nevyšlo. Úplne mi zobral vietor z plachiet.

Rozišiel sa na odchod, ale ja som rýchlo vyskočila z gauča a zachytila som ho.

,,Domi, počkaj." Chytila som ho za ruku a nedovolila som mu odísť.

,,Co?" Otočil sa na mňa.

,,Nechoď, prosím." Silno som mu ruku stiskla a preplietla som si s ním prsty.

Vedela som, že keď odíde tak ničomu nepomôže. Ja by som zbytočne mala nervy z toho, že by urobil to, čo povedal.

,,Dobře, omlouvám se." Povzdychol si a stiahol ma do objatia.

,,Aj ja." Zašepkala som a jemne som ho pobozkala na pery.

Na Dominika sa nedalo dlho hnevať. Teda aspoň ja som to nedokázala. Možno som ho fakt milovala, ale nechcela som si to priznať.

Zatiahla som Dominika do jeho izby, kde sme si vedľa seba lahli na posteľ.

,,Tenhle víkend mám zase koncerty." Povedal s jemným úsmevom a hlavu zaboril do môjho krku.