Taká je láska

slzy

/Kristína/

Posledné dni som sa cítila zle. Naozaj zle. Dominik lietal po koncertoch a ja som sedela doma. Bola som ako uzol nervov a už ma to naozaj nebavilo.

Bola sobota a ja som sedela v kuchyni pri stole s plným tanierom pred sebou. Dominik bol na koncerte a ešte ani raz sa mi neozval. Písala som aj Jakubovi, ale ten sa mi tiež neozval.

Zakrútila som hlavou, aby som tieto myšlienky vytesnila z hlavy. Ono nešlo o to, že by som to Dominikovi nepriala ja som len..mala strach.

Jedlo som nechala na stole s tým, že si ho dojem neskôr a odišla som do sprchy. Keď som sa osprchovala, tak som šla to jedlo dojesť a potom som šla do postele. Nechcela som Dominikovi volať prvá. Nechcela som sa mu vnucovať alebo ho nejako obmedzovať.

Zaspala som ani neviem ako.

-

Na ďalší deň som si v telefóne nenašla ani jednu jedinú správu. Ani, že vyrazili domov alebo, že sú v poriadku. Nevedela som nič. Mali sa vrátiť asi až dnes večer, ale pochybujem, že Dominik príde ku mne. Musela by som ho najprv zavolať.

Celý deň som sedela za počítačom a hľadala nejakú vhodnú prácu pre mňa. Už niekoľko mesiacov som ignorovala správy, ktoré mi chodili od mami a od Kristiána. Ani som nevedela čo sa v nich píše, pretože som ich ani neotvárala. Nepotrebovala som sa ešte stresovať aj s nimi. 

Z mojej činnosti ma vyrušilo štrngotanie kľúčov v zámku. Od môjho bytu má kľúče jedine Dominik, takže to musel byť on. Bolo už jedenásť hodín večer a ja som si myslela, že už nepríde.
Keď sa ani po niekoľkých minútach dvere neotvorili, tak som sa postavila a otvorila som ich ja. Bol to opitý Dominik, ktorý sa snažil odomknúť dvere, ale očividne mal zlý kľúč.

,,Ty si pil?" Vyletelo zo mňa.

,,Trošičku." Usmial sa a opilým krokom vošiel dovnútra.

Zatvorila som dvere, zhluboka som sa nadýchla, aby som sa ukľudnila, a otočila som sa naňho.

,,Čo si vyvádzal, prosím ťa? Prečo si sa mi neozýval?" Spýtala som sa ho a následovala som ho do spálne.

,,Můžeme si o tom promluvit jindy?" Ohrnul spodnú peru a následne sa pobavene usmial.

Mlčala som a iba som ho skenovala pohľadom. Niečo mi na ňom nesedelo. Dala som si ruky v bok a ďalej som ho pozorovala.

,,Pojď ke mně." Natiahol ku mne ruky a stiahol si ma do objatia.

Brutálne smrdel od cigariet a alkoholu. Začal ma bozkávať na krku a tlačiť k posteli.

,,Dominik, stačilo." Začala som sebou krútiť a dúfala som, že ma pustí.

,,Prestaň." Odstrčila som ho a odtiahla som sa od neho.

,,Nebuď nepříjemná, chyběla si mi." Znovu si ma k nemu pritiahol.

,,Veď aj ty mne, ale nezavolal si." Povzdychla som si.

Nechcela som s ním teraz riešiť nejakú vážnu tému, pretože keď bol opitý, tak vážne nehovoril. Proste sa to nedalo.

,,Nooo to víš, neměl jsem čas." Mykol plecami a hlavu si položil do môjho lona.

Zatvárali sa mu oči a vyzeralo to, že sa mu chce už naozaj spať.