Taká je láska

som tvoja

,,Kristíno! Zlato!" Mojím bytom sa rozľahol krik Dominika, ktorý práve prišiel ku mne do bytu.

Nedávno som mu dala kľúče,takže nemal problém sa sem dostať.

Hneď,ako som počula jeho krik tak sa mi rozžiarila celá tvár a letela som rovno zo spálne na chodbu, kde som sa mu hodila okolo krku.

,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa nadšene.

,,Přišel jsem si pro tebe." Usmial sa a pobozkal ma.

,,A kam ideme?" Spýtala som sa stále zavesená okolo jeho krku.

Nechcela som ho už ani pustiť, pretože som ho dlho nevidela a ani nepočula. Naposledy, keď odišiel do štúdia tak ani v noci neprišiel a zase ma nechal samú.

,,Za klukama." Usmial sa.

Dnes mal tuším výnimočne dobrú náladu, čo sa stávalo málokedy.

,,Za chalanmi? Prečo?" Zvraštila som obočie a pustila som ho.

Necítila som sa v ich prítomnosti dobre. Nerada som za nimi chodila. Vždy som sa s nimi cítila divne. Cítila som sa tak, že ma neprijali. Že ma tam ani nikdy v ich prítomnosti nechceli.

,,Jenom tak." Mykol plecami.

,,Domi, už som ti hovorila, že sa v ich prítomnosti necítim dobre." Sklopila som pohľad a začala som si žmoliť lem trička.

,,Nemel hlouposti,Kristíno." Prekrútil očami.

Prečo ti vždy moje slová prišli ako hlúposti?

,,Mám vždy taký pocit akoby ma tam nechceli. Veď oni ma nemajú radi." Povzdychla som si.

,,Ty ani nechceš, aby tě měli rádi." Povedal.

,,Jdi se oblíct prosím tě. Nebudu se s tebou hádat." Oprel sa o stenu a postrčil ma do spálne, kde som sa zatvorila.

Hneď ako som sa tam zatvorila tak som kopla do tašky, ktorá sa válala na zemi, aby som si aspoň trochu vybila zlosť.
Hneď potom som otvorila skriňu a vybrala som si z nej oblečenie, do ktorého som sa nakoniec navliekla. Potom som vyšla z izby za Dominikom do chodby, ktorý bol stále na tom istom mieste, ale v ruke držal telefón a usmieval sa.

,,Čo to tam máš?" Pristúpila som k nemu a snažila som sa nazrieť do jeho telefónu.

,,Nic, zlato." Zasmial sa a telefón si strčil do vrecka.

Iba som sa nadtým zamračila a začala som sa obúvať. Na svoje tričko som si ešte hodila Dominikovu mikinu a spoločne sme vyšli von. Nasadli sme do Dominikového auta a on vyštartoval.

,,Dneska jsi se probudila se zlou náladou, jak koukám." Zasmial sa a pohladil ma rukou po stehne.

Prekrútila som očami a radšej som jeho poznámku ignorovala.

,,Zlato?" Ozval sa po chvíľke.

,,No?" Otočila som k nemu hlavu a prehliadla som si ho.

Dnes mu to pasovalo viac ako normálne. Jemne som sa usmiala a nespúšťala som z neho pohľad.

,,Jsi nádherná." Usmial sa.

Začala som sa červenať a usmievať ako blbec. Vedel, ako ma prinútiť sa usmiať. Poznal ma veľmi dobre, ale ja som si nebola istá či poznám dobre ja jeho.

Po pár minútach cesty Dominik zastavil pred panelákom, kde býva s niekoľkými chalanmi.

-

,,Nazdar!" Pozdravili nás všetci naraz hneď,ako sme vošli do miestnosti.

,,Čaute." Povedala som skoro nečujne a nalepila som sa na Dominika, ktorý už sedel na gauči a začal niečo diskutovať s Jakubom.