one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 17

A máme to! :D Som neskutočne rada, že sa vám to páči a že poviedka má tak pozitívne ohlasy. Už máme skoro 1k votes a 9k prečítaní. :3 Idem sa zahrabať do snehu a plakať šťastním. Majte sa.

Sobota ráno bola veľmi zvláštna.

Nielenže Harry napísal textovku Louisovi ráno o deviatej, aj keď vždy písal o tretej, ale Harryho rodičia sa rozhodli ísť na piknik. Jasné, bolo krásne jesenné počasie, listy padali zo stromov a celá príroda sa javila v tých najkrajších a najpestrejších farbách, ale Liam a Emily neboli na pikniky a posedenia v prírode. Skôr šli niekam na nejakú oslavu alebo si otvorili vínko doma. Boli veľmi spoločenský, skoro každý víkend boli niekde.

Aj preto sa javilo čudné, že si práve vybrali piknik.

Harry si to však nejako nevšímal. Sedel v obývačke a v rukách mal gitaru a nejaké texty. Skoro všetky už vedel naspamäť.

Práve si vyberal jeden text o láske, keď do jeho zorného poľa vstúpila mužská postava.

„Harry, ideme teda. Večeru máš v mikrovlnke a nejaké peniaze na barovom pulte. Bohužiaľ dnes neprídeme domov. Pozvala nás pani Maesonová na nejakú párty. Rovno po pikniku ideme k nej a aj u nej prespávame. Prosím, buď dobrý,“ Liam si už za tých 48 dní zvykol, že mu Harry neodpovedá. Bolelo ho to, že ho vlastne dieťa ignoruje ale utešoval sa myšlienkou, že už dlho nebude.

Emily pobozkala svojho syna a spoločne odišli. Harry im závidel. Oni boli spokojní, mali jeden druhého a nemuseli sa skrývať. Na rozdiel od Harryho a Louisa.

Louis.

Ako sa asi má? Harry mal veľkú chuť napísať mu textovku znova, ale zaviazal sa len k jednej na deň. Bohužiaľ, už svoj limit vypršal.

Hraním na gitaru strávil niekoľko hodín. Nepočítal to, ale keď sa ozval jeho žalúdok, šiel si ohriať jedlo, ktoré mu tu nechali a odišiel do izby. Obývačka bola pre neho samého veľmi veľká a opustená.

Jeho izba bola vždy jeho útočiskom. Keď sa pohádal s rodičmi, keď dostal zlú známku, keď ho opustilo nejaké dievča, keď stratil Louisa.

Myšlienka naňho mu prerušila chuť k jedlo, a tak ešte s polky nedojedené jedlo položil na stolík a ľahol si. Jeho myšlienky ako inak sa točili okolo modrookého muža. Už nevládal plakať, len upadol do apatie. Horšia varianta už asi ani nebola.

Avšak prekvapilo ho, keď počul otvorenie vchodových dverí. Rodičia to neboli, sami vraveli, že dnes domov neprídu tak kto to mohol byť?

Spomenul si ako sa mu to raz stalo v noci a s baseballovou pálkou v ruke skoro spôsobil infarkt Louisovi a Liamovi. Znova Louis.

Incident, ktorý sa stál pred dvoma mesiacmi radšej nezopakoval, alebo ho to nenapadlo. Proste len vyšiel z izby a apaticky schádzal schody. Nepociťoval strach, nervozitu. Necítil nič, ani to, že vchodové dvere sú otvorené a v nich niekto stojí. Až pohyb muža ho prinútil zdvihnúť zrak.

Onemel. Jeho srdce sa zovrelo a do brucha sa mu dostali tie dobre známe motýliky. V snahe o vytesnenie preludu, ktorým ten dotyčný musel byť, potriasol hlavou a zavrel oči. Harry bol zúfalý. To už naozaj blúzni? Je to prelud, ktorý ho prinúti trpieť ešte viac? A čo ak....?

V snahe o ujasnenie znovu otvoril oči ale nič sa nezmenilo. Osoba stála v dverách ich domu a sledovala jeho počínanie.

V jeho očiach sa odrážala neistota ale ešte niečo. Cit silnejší ako všetko čo je na svete. Pravá láska.

„Louis,“ Harryho pery sformovali meno svojho chlapca ako starec túžiaci po vode. Išlo to prekvapivo plynule a rýchlo, akoby nikdy neodišiel a oni sa nevideli len 3 minúty.

„LOUIS,“ Harryho telo sa konečne prebralo zo šoku a uháňalo k svojmu srdcu do náruče modrookého muža, ktorý ho zovrel pevne, túžobne. Konečne skladačka zapadla na svoje miesto a oni sa cítili naplnení.

Apatia a depresie v ktorej sa predtým nachádzali boli ako mávnutím čarovného prútika preč. Zostala len eufória a teplo tela toho druhého.

Mali si toho toľko povedať ale nenašli slová. Na to bude čas neskôr.

Ich pery sa stretli na polcesty a spojili sa v nežnom bozku ako keď matka bozkáva dieťa na čelo. Možno to nebolo pravé privítanie, ale im to nateraz stačilo.

„Milujem ťa,“ silné slová z úst slabého muža zneli pre Harryho uši dokonalo. Cit, ktorý už aj tak bol dosť silný ešte zosilnel rovnako ako objatie okolo pásu modrookého muža. Už nikdy ho nechcel prestať objímať, bozkávať, maznať sa s ním.

Stačilo 48 dní a s chlapcov sa stali trosky. Stačila jedna minúta a z trosiek sa stali milenci.

Ich spoločné telá sa presunuli do Harryho izby. Louis si ho niesol ako princeznú pričom po každom kroku ho pobozkal na ústa stále silnejšie, vášnivejšie, túžobnejšie.

Tej noci sa milovali prvýkrát. Oboch k tomu niečo viedlo. Ale tieto dôvody boli opravené. Mali potrebu ukázať tomu druhému inú formu lásky. Trochu živočíšnejšiu, ale rovnako dokonalú.

A keď sa ich telá prvýkrát spojili pocítili konečne šťastie. Boli spolu a bolo im jedno ako sa k tomu postaví ich okolie. Už ich nik nerozdelí.

„Milujem ťa,“ po ich spoločnom zážitku ležali pri sebe v tej malej postieľke a tisli sa na seba, akoby ešte stále nemohli uveriť, že sú tu, spolu.

„Nikdy si nebol a ani nikdy nebudeš náhrada. Milujem ťa, Harry, chápeš to?“ naliehavosť v hlave modrookého primäla unavené chlapca otvoriť svoje zelené oči a prikývnuť.

Už to chápal.

Louisovi sa tej noci spalo veľmi dobre. Aj v spánku cítil teplé telo vedľa neho, a tak nečudo, že celú noc mal úsmev na perách. Harry na tom bol podobne.

Problém nastal až v nedeľu ráno, keď sa Harry nemohol postaviť z postele a Louis si ho niesol do každej časti domu ako princeznú. Bolo mu ho ľúto a párkrát sa aj pýtal či to nebola chyba, ale Harry nič neľutoval. No, len svoj zadok ale na to si časom zvykne.

Znovu si vybudovali svoj maličký svet. Jeden hrnček, tanier, príbor a svet sa stal dokonalým.

„Čo sa vlastne stalo?“ Harry v Louisovom objatí sa natočil tak, aby videl svojho chlapca. Modrooký muž vedel na čo naráža. Prečo prišiel teraz?

„Liam mi poslal textovku,“ šťastie v Harryho očiach bolo neopísateľné, keď si prečítal to čo mi Liam poslal. Nemohol uveriť svojim očiam. Naozaj sa to deje?

A preto nečudo, že hneď ako sa otvorili vchodové dvere sa Harry vrhol svojmu otcovi do náručia a ďakoval mu. Prvá vtedy Liam pochopil, že urobil dobre.