one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 20

20. kapitola :D páni :D ďakujem, za nekonečné množstvo votes, pozitívnych komentárov a síl, ktoré mi v nich dávate. Ste dokonalý a toto venujem každému, komu sa poviedka páči. Milujem vás.

A teraz pre niekoho smutnejšie správa. Poviedka o cca 3 kapitoly končí. :)

Nasledujúci deň musel Louis odísť. Do práce ale aj do svojho bytu, pretože v poslednom časte to ani nevyzeralo, že býva tam ale u Harryho.

Liam a Emily odišli tiež, do práce a Harry do školy. Proste celý dom sa stal pustým a prázdnym.

Keď sa všetci vrátili domov, okrem Louisa, ktorý bol ešte stále práci a mal prísť o piatej večer, si spolu sadli na zem do obývačky, aby obnovili tradície rodiny a to so spoločenskou hrou Activity. Túto hru už nehrali dlho a bolo to príjemné zaspomínať si a vrátiť sa do starých dobrých časov.

Smiali sa, hádali, kričali. Užívali si pondelkový večer naplno.

„Ahojte,“ nikto si ani nevšimol, kedy prišiel Louis a posadil sa k Harrymu ako jeho chlapec.

Tak sa začala hra v dvojiciach. Určili si aj pravidlá a to také, že ktorá dvojica vyhrá musí podliezť konferenčný stolík v obývačke. Koľko to bolo smiechu, keď vyhrali Emily a Liam. To podliezanie bolo to najsmiešnejšie čo Louis a Harry videli. A predsa sa jeden neusmieval. Louis.

Práve on bol ten, ktorý mal na tvárach falošný úsmev, strhanú tvár zakrytú jeho vlasmi a polo zhasnuté oči. Niečo ho trápilo, ale v tak dobrej nálade aká tu panovala si nikto nič nevšimol. No, možno Liam, ale aspoň to nedával najavo.

Po hre, ktorá trvala skoro do desiatej v noci sa každý hráč odobral spať. Presnejšie Harry a Emily, pretože muži sa dohodli, že to spracú.

„Tak o čo ide?“ šepol Liam, keď si už bol istý, že Harry je hore. Pravdepodobne sa sprchuje.

„Som kokot, Liam. Poriadny kokot,“ bolo mu trápne o tom hovoriť, ale niekomu to musel povedať. A kto je lepší kandidát ako Liam. Samozrejme, Harry, ale ten by to neuniesol a tak sa Harryho meno zavrhlo.

„O čom trepeš? Tomlinson, čo si urobil za hovadinu,“ Liama napadalo stá možností čo sa mohlo stať. Od tých drobných, ako že zabudol zamknúť byť až po Louisovu neveru alebo vraždu.

„Ja nič, teda hej ale bolo to pred pár mesiacmi,“ Louisa trápilo, že zas všetko pohnojil. Konečne mohol byť šťastný ale nie, musí prísť Max.

„Čo? Počuj hovor jasne a nie v hádankách? Čo si urobil a ublíži to Harrymu?“ jeho jediná starosť teraz bol Harryho a smutný pohľad, ktorý už nechcel zažiť.

Louis nemal slová, a tak len prikývol. Samozrejme, že mu to ublíži. Ide tu o Maxa! Dočerta.

„Do piče, Tomlinson,“ sykol Liam. Ešte stále nechcel kričať, pretože možno si to zle vysvetľuje a Louis len povie, že mu kúpil nejaký darček, ktorý sa mu nebude páčiť.

„Poznáš Samanthu, však?“ Liam bol prekvapený jeho otázkou. Samozrejme, že Sam poznal. Bola v ich partii ako štvrtý člen. On, Louis, Emily a Sam. Spolu sa zabávali a všetko bolo fajn, ale potom odišla.

„No?“ už sa mu nepáčilo akú tému začal.

Sam totižto bola tajne zaláskovaná práve do Louisa, ktorý bol zamilovaný do Emily. No, tajne, dajme tomu, že to bola jasne vidno, len Louis mal oči pre Emily a nevidel nič. Ich kamarátstvo bolo ohrozené a Liam vtedy urobil to čo mal. Vyšiel si na rande s Emily. A práve vtedy dúfal, že Louis otvorí oči a uvidím Sam, ale všetko sa skomplikovalo a z Louisa sa stal ľad. Ale to už vieme.

„Stretol som ju. Pred asi piatimi mesiacmi. Bol som rád a tak sme spolu šli do baru. Tam mi povedala, že ma kedysi mala rada. A poznáš to. Alkohol. To čo mi povedal, ja neviem ako ale vyspal som sa s ňou. Bez ochrany,“ Louis sa hanbil ako pes. Nechcel to povedať nahlas, lebo to by stačilo, aby uveril pravde. A on jej veriť nechcel.

„Nechápem?“ a Liam naozaj nechápal čo sa mu snaží jeho kamarát povedať.

„Je tehotná. Vo svojom bruchu nosí chlapčeka, Maxa už päť mesiacov. Tvrdí, že to dieťa je moje.“

Poznáte ten pocit, keď sa všetko okolo vás zastaví a vy len nemo hľadíte do steny. Máte pocit, že sa topíte, neviete sa nadýchnuť? Presne takýto pocit mal aj Louis. Bol bezmocný.

„Čo? Louis, povedz, že to nie je pravda, hovor!“ Liam sa snažil nekričať, aby neprilákal pozornosť.

„Ja neviem, Liam. Prečo by mi to inak hovorila? Sama vravela, že má priateľa a ľúbi ho, a že on sa postará o to dieťa, len mi to chcela povedať. Práve dnes som ju znovu stretol. Ako som vychádzal z práce a ona tam stála a asi na mňa čakala. Ja neviem prečo po piatich mesiacoch, veď mala skôr, nie? Ale to je jedno. Proste povedala mi to a ja, ja neviem čo mám robiť. Ja nechcem dieťa, veď ja sám som dieťa. A Harry. Ten mi to neodpustí. Aj keď to bolo v minulosti, neodpustí mi to. Povie, aby som bol zodpovedný a získal si Sam, ale to ja nechcem. Ja milujem Harryho a nie ju,“ Louis sa sám strácal vo svojich slovách.

„Chlape, si v prdeli,“ boli jediné slová, ktoré Liam povedal. Vlastne v tej situácii ani iné slová nemohli pomôcť.

„Ja viem,“ šepol modrooký a tvár si schoval do dlaní. Bol úplne bezmocný. Nechcel dieťa a ani Sam, ale zas nechcel vyznieť ako nejaký bastard. To by si neodpustil.

„Louis, ideme spať. Ráno je múdrejšie večera. Choď k Harrymu a povedz mu to. Má právo to vedieť a má právo sa rozhodnúť ako ďalej,“ Louisovi sa tento plán nepáčil.

„A čo ak ma opustí?“ bolo prekvapivé ako sa nízky brunet  bál odmietnutia. Harry ho ľúbi, miluje, zbožňuje, ale toto neprekusne. Pretože je možné, že ani sám Louis by to neprekusol.

A práve toho sa najviac bál. Že nebudú spolu.

„Choď a vyspi sa,“ znela Liamova rada počas toho ako odchádzal. Rád by mu pomohol ale ani on sám nevedel ako.

„Louis,“ modrooký muž sa príšerne zľakol, keď z kuchyne vyšiel práve jeho chlapec. Roztriasol sa ako osika a po kolenách s uslzenými očami šiel až k nemu.

„Prosím neopusti ma. Harry, ja prosím, nepusti. Si môj život a tamto sa stalo predtým, prosím,“ jeho slová zanikali v plači. Tak veľmi sa bál. Hrozne, silne moc.

„Trubka, neopustím ťa a spoločne to zvládneme, len už nikdy nehovor nič otcovi skôr ako mne. Sme priateľa, mám právo to vedieť.“

Teraz bolo najhoršie potlačiť krivdu v Harryho srdci.